hedlajny

KONTAKT

		wray.sk
		Lubo Ivanko
		wray.sk
		Lubo Ivanko
		Lubo Ivanko
		Lubo Ivanko
		Luboslav Ivanko

19 10 2009

---

Čo mám nové? No - je toho dosť. Vlastne - je toho naozaj dosť. Písanie tohto úvodníka mi zabralo pár týždňov (!). Bolo to samozrejme aj preto, že som nemal čas napísať to celé naraz, ale zároveň sa mi zdá že tu píšem čoraz viac. Aj preto (a pre dôvody spomenuté ďalej) zvažujem či to predsa len "neprerobím na blog", aj keď mi blogy nie sú sympatické. Uvidím ako sa to vyvinie, ale je jasné, že budem musieť svoj štýl publikovania zas trošku zmeniť.

Ale pekne po poriadku - resp. po častiach, začnem ako obvykle - "Čo mám nové..."

Čo je nové na mojej stránke

Snažil som sa tomu už dlhšie vyhýbať ale nakoniec som predsa len prekonvertoval celú stránku na UTF8. Toto v praxi znamená že ten kto si otvorí moju stránku nezbadá žiadnu zmenu, ale ja mám dobrý pocit že používam štandardy.

Okrem toho som zas opravil pár drobných chýb a upravil iných pár drobností (menu napravo by malo byť teraz zas o čosi logickejšie), pridal pár fotografií do mojej galérie, pridal pár url skratiek (a namiesto www.wray.sk/?page=vid&lang=en stačí použiť jednoduchšie zapamätateľné wray.sk/contact a rovnako som pridal odkazy na moje profily na sociálnych sieťach - ak neviete či používam napr. azet a aký mám nick stačí skúsiť wray.sk/azet)

Pridal som nový (pomerne špecifický) článok o exporte mailov z programu Mail Marshal. Aj keď je to návod na túto konkrétnu úlohu, je tám pár užitočných tipov ako sa dá zefektívniť triedenie obrovského množstva dát vo veľmi veľkom množstve textových súborov.

Už minule som spomínal, že skúšam zbohatnúť na Forexe - ako sa dalo čakať, veľmi to nejde, ale aj tak som napísal matematické zamyslenie aj na tú tému. Keď už to (zatiaľ :) nefunguje, aspoň viem prečo.

Samozrejme nezanedbávam ani fotenie, konkrétne - zas som skúsil čosi nové - fotografiu pod vodou. Ako na to, pár postrehov pre začiatočníkov (ako ja :) a hodne obrázkov si môžete pozrieť v tomto článku.

Doplnil som pokračovanie mojich "Londýnskych dobrodružstiev" (text bol napísaný už dlho, akurat som ho nejako zabudol dať aj na stránku), doplnil som pár starých pesničiek na stránke o mojej hudobnej tvorbe, zrušil som moju stránku o obľubených filmoch (stále sa dá nájsť tu a tu), a len tak pre seba si urobil flash stránku o všetkých miestach čo som precestoval. Viem - nepatrí sa chváliť, ale už dlho som si chcel takú mapku spraviť ;) No a potom už len pár drobných úprav, ktoré ani nestoja za zmienku.

Nový domov, nová telka...

Ako som spomínal minule, čakala ma zmena bývania - presťahovanie prešlo hladko a tak od mája, žijem zas o kúsok ďalej s novými ľudmi. Nová izba je pekná, veľká - dokonca dosť veľká na novú plazmovú TV.
"Plazmová TV" - to znie rozhodne lákavo ale montáž až tak príjemná nie je... Teda - v prípade, že sa má TV umiestniť na stenu, resp. ešte zložitejšie - na niečo zhora zavesiť. Presne tento problém som musel riešiť - súpravy na zavesenie TV zhora pravdepodobne v obchodoch ani nepredávajú. Nič to. Brat narysoval výkres, kamarát strojár zapol CNC stroj a vyrobil konzoly, stačí navŕtať diery, zavesiť to a je hotovo. 8 dier, 20kg obrazovka - to je pre dvoch práca tak na hodinku...

Chyba!

Konzoly boli z "pár milimetrov" hrubej nereze a vŕtať do nereze nie je až také ľahké. Ak teda človek nevie ako na to. A tak to tu napíšem pre tých čo nevedia ako sa vŕta do nereze. Nejaké vrtáky do kovu, alebo HSS - tieto typy ani netreba uvažovať (zatupil a zlomil som asi 5). Na tvrdé kovy najlepšie platí kobalt. Druhá vec - pomalé otáčky. Veľmi dôležité - do kovu sa nesmie vŕtať rýchlo. Inak sa vrták zahreje až do červena, a keď chladne, materiál mäkkne a za chvíľu je po vrtáku (tak nejak si to ja vysvetľujem). HSS je skratka High Speed Steel, ale ešte raz opakujem - do nereze pekne pomaly. Radšej viac pritlačiť. Dôležité je aby vrták zaberal. Ak sa točí "naprázdno" je treba prestať, urobiť do diery (napr. pilníkom) ryhu nech je do čoho zahryznúť a zase pomaly pokračovať. No a napokon - mazať. Kto maže jede. Hodí sa vraj hocijaký olej, ale nám sa osvedčil WD40.

Druhá časť úlohy - zavesiť 20kg bremeno. 20kg nie je moc. Kedysi som cvičieval s omnoho väčšími závažiami. Ale dvíhať obrazovku, s ktorou treba zaobchádzať veľmi jemne, a nedrží sa práve najlepšie - proste 20kg TV je dosť. Ak televízor ešte len vyberáte a plánujete ho zavesiť na stenu sami - pozor na váhu...

Tá príjemná časť je sledovať filmy. Pekne v HDTV. Káblovku sme zrušili a tak som odkázaný len na internet, kde filmov vo vysokom rozlíšení až tak veľa nie je ale aj tak - HDTV je naozaj krok vpred, nie je to len marketingový ťah ako prinútiť zákazníka minúť peniaze na nový televízor. Vysoké rozlíšenie je skutočný zážitok. A to ani nemám full HDTV. Dokonca ak aj nemáte TV a sledujete filmy len na PC. Ak to linka dovoľuje sťahujte len plných 1080p :) So starými divX je to neporovnateľné... (skúste si pozrieť nejaké trailery v HDTV na trailerfreaks.com)

Prasacia chrípka a online súkromie

Vôkol ešte pred pár týždňami zúrila prasacia chrípka, a keďže to bola pre médiá naozajstná lahôdka, niet divu že sa objavilo aj pár konšpiračných teórií ohľadom vakcíny. Čo sa mňa týka malo to dva účinky :)

1. Popri všetkých tých informáciách o potencionálnych rizikách liečív som sa dočítal aj to že na chrípku najviac platí vitamín D (áno to nie je preklep, nemá tam byť vitamín C - i keď ten je tiež užitočný). V mojej práci nemám veľmi príležitosť byť na slnku, takže to nahrádzam jedením rýb a výživovými doplnkami. Možno za to môže aj to že som tomu "uveril" ale prvú vlnu chrípky som prežil v zdraví.

2. Konšpirácie, veľký brat, svetová nadvláda... Keby som sa tým mal zaoberať nezvýši mi čas na to dôležité v živote. Takže to prenechám všetkým senzáciechtivým investigatívnym novinárom.

Na internete koluje taký vtip - aké heslo má Loser, Lamer a Hacker...
Lamer - ťažké, napríklad 8#st07_fc39 a každý týždeň ho zabudne
Loser - ľahké, napríklad Zuzana, odkiaľ niekto môže vedieť že jeho žena sa volá Zuzana?
Hacker - ľahké, napríklad Zuzana, je mu jedno či ho niekto hackne...

A čo tým chcem povedať? Že ak je tu nejaký veľký brat, tak sledovať ma nie je až tak zložité. Som IT administrátor a ja sám môžem podrobne sledovať našich zamestnancov. Maily, navštívené web stránky, používané programy, používanie telefónov... Pracujem s technológiami a tak viem, že by nebolo až tak zložité zistiť kto práve číta tento text. (nielen IP adresu - konkrétnu osobu). Ak mám ja - obyčajný wray - takúto "moc", čo asi dokážu "tí hore"? Pravdupovediac - je mi to jedno. Online súkromie je len mýtus. Na svete existuje v tejto chvíli určite niekoľko osôb, ktoré vedia o mne viac ako ja sám.
Už len na tejto stránke mám pár "súkromných" vecí, ale od istej doby mi to až tak nevadí. Akonáhle o mne niečo vie ktosi iný, už to nie je tajomstvo, pretože nemám kontrolu nad tým kam až sa tá informácia dostane. Napríklad to kde sa práve nachádzam. Existuje minimálne pár osôb, ktoré vedia kde presne teraz som, a tak nevidím dôvod prečo by to nemohol vedieť hocikto...

Priznávam, že myšlienka Google latitude ma veľmi zaujala. Google dokáže sledovať mobilný telefón s presnosťou na pár metrov. A to dokonca aj ak telefón nemá GPS! A aké sú výhody ak dovolím mojim priateľom ma "špehovať" a ak budem ja "špehovať" ich?

Keď zdvihnem telefón, to čo z druhej strany obvykle prvé počujem je "Čau, kde si?..." A niekedy za pár sekúnd hovor končí s "...aha, tak nič. Zavolám Ti neskôr, keď budeš..."

Keď mám stretnúť kohosi známeho (alebo aj "neznámeho") na novom mieste, zväčša sa predtým musíme dohodnúť že sa stretneme pri tom a tom, vtedy a vtedy, príp. že bude mať oblečené to a to aby som ho spoznal.

Ešte ťažšie je stretnúť sa s niekým uprostred davu - tisícky ľudí na nejakej obvykle poriadne hlučnej akcii - dovolať sa tomu druhému a zistiť kde ma čaká je skoro nemožné...

Niesom nijaká celebrita, ale moja rodina, priatelia a známi potrebujú vedieť pomerne často kde práve som... "Už si pristál?", "Docestoval si šťastlivo?", "Ešte čakáš na stanici?", "Ešte si v práci?", "Idem akurát okolo, si doma?", "Nie si náhodou v ... "

A všetko toto funguje aj naopak - som rád keď viem, kde sú tí čo sú mi blízki. Keď sedím za počítačom občas pozerám na Skype, či ICQ kto je online. S Google Latitude môžem podobne pozrieť "kto je nablízku"

Značky

Zas som tak trochu premýšľal ako svet funguje, a tak som znova trošku upravil moju životnú filozofiu. (Ok vymýšľam si - na myšlienku "značiek" ma upozornil kolega keď si hľadal novú prácu :)

Začnem zľahka – čo je zmyslom života? Znie to ako úvod do poriadne ťažkej filozofickej úvahy ale v skutočnosti je to celkom jednoduché. A napadlo ma to keď som čítal akýsi online bulvár. Nejaký ženský magazín opäť robil prieskum čo je pre ženy na mužovi najdôležitejšie. Vzhľad, inteligencia, peniaze, charakter, pravá láska... Nič z toho. Najdôležitejšie je aby bol dobrý v posteli.
Teda – celkom ma to zaskočilo – znie to tak „povrchne“, ale hneď za tým to bolo vysvetlené. Ženy - žijete len raz, a keď už máte byť verné celý život jednému mužovi tak nech stojí za to! No a presne o tom to je – Carpe diem! Na všetko mám iba jeden život, tak je dôležité sa snažiť nech ho prežijem poriadne. Zmyslom života je život sám.
No fajn. To znie jednoducho ale – ako žiť „poriadne“? Čo je vlastne dôležité? A tu to začína... Myslím, že je potrebné si to žitie trošku zanalyzovať, aby si človek uvedomil čo vlastne chce, a ako na to. Čítal som aj Power of Now, kde autor tvrdí že dôležité je len to čo je teraz, nemá zmysel preberať minulosť, či budúcnosť a vlastne – najlepšie je nemyslieť vôbec, lebo práve kvôli tomu že moc premýšľam nevidím aký je život krásny. Ktovie, možno som tú knihu nesprávne pochopil, ale takáto filozofia mi veľmi nevyhovuje (nie úplne celá, pár myšlienok tam bolo fajn). Mám len jeden život a aj keď to znie pekne, že by som ho mal prežiť tým, že si budem užívať každý okamih, tak ľahko to zas nejde. Ak niečo robím náhodne, určite to nerobím najlepšie ako sa dá. (áno viem, ťažko povedať, čo je najlepšie - život je plný volieb) A keby som popremýšľal mohol by som to robiť lepšie. Ak žijem „len tak“, tak to nebude najlepší možný život. Neznamená to že nemôžem byť šťastný či spokojný, ale - ak popremýšľam, pôjde to aj lepšie. Okrem toho - na svete nie som sám, nestačí premýšľať len o mojom živote a rozumieť sám sebe – je treba rozumieť aj iným. No a bohužiaľ, nie všetci týto iní to vidia rovnako ako ja. Je treba premýšľať aj nad tým ako ma vnímajú ostatní. Neteší ma, že nemôžem robiť všetko po svojom a je potrebné sa občas „pretvarovať“ ale – tak to je. Bodka. Aj keď sa mi to nepáči a nesúhlasím!

Takže čo s tým? Ako vždy – treba to premyslieť. A tu nastupuje myšlienka „Brand“ resp. značky. Na svete existuje mnoho rôznych produktov. Dajme tomu – nápoje. Konkrétne cola. Coca Cola, Pepsi a potom také tie ďalšie menšie ako Kofola či RC Cola. Chutia možno trošku odlišne ale – je to stále iba cola.
Ja mám „najradšej“ Pepsi. Je to možno aj chuťou ale tuším, že je to najmä kvôli značke. Jednoducho – obľúbené celebrity v reklamách, marketing, akcie čo sponzoruje Pepsi, filozofia firmy Pepsico ma presvedčila, že ich Cola je tá najlepšia. Fotím na Canon (aj keď viem že Nikon je rovnako dobrý), mám laptop Dell (aj keď Sony, HP, či Toshiba nie sú o nič horšie), hudbu počúvam na Sennheiseroch, mám rad oblečenie od Donny Karan, a môj mobil je Blackberry. Všetko je to o značkách.
Samozrejme – je to aj o peniazoch. Na niektoré luxusné značky proste nemám. Ale v budúcnosti to bude zas o trochu inak (Chris Anderson vo svojej knihe Free píše o tom, že čoraz viac vecí je a bude zadarmo). A vtedy sa vojna značiek ešte viac zosilní, lebo keď cena nebude dôležitá (a všetky produkty budu približne rovnako kvalitné), zákazník sa bude rozhodovať iba podľa značky. Vlastne - niektorí ľudia sa rozhodujú iba podľa značky už aj dnes... A tak sa občas čudujem ako niekto môže používať tie predražené, vraj štýlové produkty od AAA ktoré nedokážu ani polovicu toho čo výrobky od firmy BBB.
A ako to súvisí so mnou, mojou filozofiou a zmyslom života? Nuž existuje aj taká vec ako Personal Brand. Ono – ľudia sú vlastne tovar. (Znova - nepáči sa mi to ale – je to tak.) Keď nastupujem do práce šéf sa na mňa nepozerá ako na človeka. Som pre ňho nástroj. Ak by si kupoval auto mohol by si vyberať napríklad medzi Fiatom a BMW. A ak zaplatil mnoho peňazí za BMW tak čaká kvalitu, spoľahlivosť a komfort od značky BMW. A ak mne platí X tisíc mesačne, tak znova očakáva, že podám výkon ako... Áno – ako výkon ktorý čaká od značky ktorou vlastne som.
Každý z nás má svoju osobnú značku. Niektorí ľudia sú obľúbenejší ako iní – neznamená to nutne že sú šikovnejší, múdrejší, krajší – jednoducho ostatným sa páči ich značka. Sú ľudia čo sú sympatickí od prírody a ani sa nemusia veľmi snažiť. Netuším či som jedným z nich, ale napadlo ma že nebude na škodu zamyslieť sa nad tým ako asi na ostatných pôsobím, a či je to v súlade s tým ako vnímam seba ja sám a ako chcem aby ma vnímali ostatní. Znie to celé trochu ako „nech žije pretvárka“, ale o tom to nie je.

Myslím dokonca že je to práve naopak, je to vlastne snažiť sa byť "sám sebou". Znie to ako paradox - pretvarovať sa a byť zároveň sám sebou. Ale v skutočnosti to nie je o nič zvláštnejšie ako nepretvarovať sa a nebyť sám sebou. Lebo - to robí väčšina z nás. Tvárim sa že sa nepretvarujem a som sám sebou, a pritom som sa musel prispôsobiť veľmi veľa okolnostiam. Len málokto z nás môže povedať, že robí iba to čo ho naozaj baví. A podobne je to s mojimi rozhodnutiami (rozhodujem podľa toho čo som počul od druhých, čo som videl v televízii, čítal na internete). Môj vkus je formovaný okolím - média mi ukazujú čo je správne a pekné. Nie je pritom ani dôležité či si to uvedomujem. Nedá sa proti tomu brániť - málokto je sám sebou. Obvykle sme tým čo z nás vytvorí okolitý svet.
Myšlienka osobnej značky je preberaná najmä v súvislosti s kariérou, ale myslím, že to má význam aj v každodennom živote. Premýšľaním o svojej osobnej značke mám šancu stať sa zas viac "sám sebou", a určiť nakoľko som ochotný sa prispôsobiť tomu čo sa odo mňa očakáva. Svoju osobnú značku si tvorím ja sám. Budem to čo chcem byť ja sám. Akurát – občas sa zamyslím aj nad tým ako ma asi vnímajú ostatní.

A od „Personal Brand“ je to už len kúsok k „Online Personal Brand“ teda – moja značka na internete.
Najjednoduchší test – pohľadať svoje meno v google. (lebo – keď dnes spoznáte nového človeka online, je skoro isté že si o vás skúsi čosi nájsť "na nete", keď sa uchádzate o prácu, tiež si vás pregooglia, ak čosi ponúkate, potencionálny zákazník si vás tiež asi nájde v google...). Buď google nenájde nič (teda vlastne neexistujem), alebo nájde pár nedôležitých odkazov, ktoré so mnou veľmi nesúvisia (znova zle). Tiež sa môže stať že google nájde veľa odkazov, ale bohužiaľ na veci, na ktoré nie ste práve hrdí... (To je veľmi zle)
Najlepšie by bolo keby ma google našiel presne tak ako by som chcel aby ma vnímali ostatní. U mňa to zatiaľ tak nie je, tak som sa rozhodol, že v najbližších mesiacoch či rokoch na svojej značke (a tej online) trošku popracujem. Svet je čoraz viac digitálny, a taká online značka sa nedá vybudovať za pár dní – lepšie začať čím skôr. (mimochodom – v česku prebieha pekná kampaň, www.dobradomena.cz – ak ešte nemáte vlastnú doménu, skúste sa na to pozrieť) A to bol vlastne jeden z dôvodov prečo som sa zaregistroval už aj na Google a csfd.cz. No a napokon - zaregistroval som sa aj na ten Facebook, ktorým som odjakživa pohŕdal. Ďalšia moja úvaha je teda na tému

Facebook

Celé „what’s on your mind“ je pomerne fajn myšlienka. Čosi ma zaujme – šup link na facebook, hocikto z mojich priateľov si to môže pozrieť, príp. napísať čo si o tom myslí.
Nie ako doteraz – fajn video na youtube? Copy link, paste jednému na skype, druhému na icq, ďalším do mailu, alebo ako privátnu správu na nejakej stránke... (nie v skutočnosti, žiadne také linky na videá nezvyknem posielať, to je príklad)
Alebo – zdieľanie fotografií. Načo posielať každému fotky z akcie zvlášť? Všetko to stačí nahrať na facebook, vyberiem pár klikmi priateľov, ktorí majú mať k fotkám prístup a hotovo. A ako bonus pod každou foto, môžem (a moji priatelia tiež) písať komentáre, pospomínať na akciu...
A potom – je to najväčšia sociálna sieť, poriadne populárna už aj na Slovensku a väčšina mojich priateľov Facebook má. Dokonca – veľkú časť mojich priateľov mám iba na Facebooku. Je fajn ich mať všetkých takto pokope, teraz už môžme naozaj ostať v kontakte.
To čo ma však ozaj na prvý pohľad zaujalo je integrácia s ďalšími aplikáciami a sociálnymi sieťami. Nebolo by super keby som dal mojim priateľom vedieť čo ma práve baví, čo čítam, pozerám, počúvam, píšem, hrávam, ako sa mávam, vyzerám a kde práve som...

Konkrétne ako prvá výborná vec ma napadla integrácia s Google Latitude. Keď už som sa rozhodol zdieľať svoju polohu, bolo by dobre keby som to mohol zobraziť aj v mojom facebookovom profile. Ideálne – všetci moji priatelia snáď raz budú zdieľať ich lokáciu. A keď pôjdem nabudúce zas na Slovensko, nebudem musieť všetkým priateľom písať že prídem, a rád by som sa s nimi stretol naživo – stačí keď si pozrú môj facebook. Vlastne ešte lepšie – nemusia si ani pozerať profil – informácia sa zobrazí na mojej stene! Takže všetci moji priatelia uvidia „Ľubo je práve v Lipt. Hrádku“. No a to úplne najlepšie – nemusím ani zapnúť facebook – svoju polohu obnovím priamo z mobilného telefónu. A ak príde nejaký môj priateľ do Londýna na Facebooku nájdem novú správu – „Bob je práve v Londýne“. Priamo na Facebooku kliknem na Bobove meno a pošlem mu správu či nemá chuť večer niekam zájsť. Znie to jednoducho ale – vo Facebooku to tak jednoducho nefunguje. Resp. funguje len tak polovične. Niekedy áno, ale väčšinou bohužiaľ nie.

Nič to, Google Latitude je pomerne nová služba (9 mesiacov) Footprints History je len neoficiálna aplikácia - ešte to nestihli odladiť. Skúsme čosi iné. Všetká hudba ktorú počúvam prejde cez last.fm. Toto je tiež fajn vec – chcem si pospomínať aké boli moje obľúbené skladby pred dvoma rokmi? Pozriem si svoj last.fm profil. A prečo by som nedal svetu vedieť akú hudbu počúvam práve teraz? Alebo – keď objavím nejakú úžasnú pieseň – v last.fm kliknem na „Love“ a hneď sa objaví aj vo Facebooku, že Ľubovi sa páči ten a ten song. A priatelia budú na to môcť reagovať, kliknú „Comment“ a možno mi doporučia čosi ďalšie podobné. Opäť ani nemusím zapínať facebook (to by bola aj celkom hlúposť zapínať ho zakaždým keď sa mi čosi zapáči, jedine ho mať stále pustený a updatovať svoj status ručne, ale na to sa tiež necítim....) všetko sa pekne naimportuje z last.fm. A v mojom profile na facebooku bude vždy viditeľné akú hudbu v poslednej dobe počúvam – napríklad traja „najobľúbenejší“ (podľa toho koľko krát boli zahraní) interpreti za posledný týždeň.
Last.fm je staršia služba (7 rokov), Facebook je tu už tiež nejakú dobu (5 rokov), a aplikácie (dokonca „oficiálne“) ktoré toto dokážu existujú. Facebook má priamo v nastaveniach možnosť importovať aktivitu z iných sociálnych sietí. Krása! Akurát – nefunguje to. Vlastne funguje – tak polovične. Občas áno, občas trvá pár hodín (dní) kým sa čosi updatne a niektoré veci sa neupdatnú nikdy...

Nemám rád mobilné telefóny, ale musím nosiť (kvôli práci) pri sebe stále Blackberry. Keď už teda som na tom úžasnom facebooku, pridal som si ho aj na mobil - budem môcť prispievať na facebook aj keď nie som pri počítači, a ešte lepšie - priatelia mi môžu na facebooku napísať a je jedno kde práve som - mobil ma upozorní že mám novú správu a ja si ju prečítam. Research in Motion (výrobca Blackberry) skutočne takúto aplikáciu vyvinul (!) a - ako tušíte, funguje tak polovične...

Pre ďalšie služby, ktoré používam v lepšom prípade aplikácia existuje (flickr, imdb, panoramio) a aspoň čiastočne funguje, väčšinou však nie (ako fajn by to bolo – pridám fotografiu na vivo.sk a aj moji priatelia ktorí vivo.sk nepoznajú ju takto na facebooku neprehliadnu)

Takže na čo (mi) ten facebook vlastne je? Je to občas jediný spôsob ako sa spojiť s bývalými priateľmi (ktorí nič iné ako facebook nepoznajú), je fajn občas pozrieť čo „robia“ moji priatelia – tí čo som ich roky nevidel a je fajn mať ich takto pekne pokope. Tuším že sa tam dajú aj zdieľať fotografie a videá – aj to môže byť fajn. Je fajn, že môžem napísať (škoda že väčšinou len ručne) naraz všetkým priateľom ako sa mám, čo robím, čo ma teší a čo nie...

Na druhej strane je tam strašne moc stupídnych aplikácií (ok ok neskúšal som, ale vyzerá to ako hry na icq, testy a kvízy čo už podľa názvu vyzerajú že sú určené inému typu ľudí ako som ja, a virtuálne darčeky a iné blbostičky, ktorých zmysel neviem pochopiť) a strašne moc reklamy (tie obrázkové som samozrejme už v opere zablokoval – a zavrel som krížikom asi 20 textových – dokonca som vyplnil že nie sú pre mňa relevantné – márne, reklama na facebooku je nezničiteľná). Facebook úplne ignoruje moje nastavenia notifikácií na emaily - vždy keď mi príde na mail žiadosť o priateľstvo, kliknem že si viac podobných žiadostí na mail neželám - zbytočne. O pár týždňov sú v mojom mailboxe znova - dokonca od tých istých ľudí! Možno jediná cesta je pridať si týchto ľudí ako priateľov, inak ma bude Facebook otravovať do nekonečna...
Spočiatku ma tešilo – ako správneho geeka, že si tam môžem všetko pekne nastaviť podľa svojho vkusu, koľko výborných aplikácií tam je, ale – opak je pravdou. Facebook je určený pre jednoduchých ľudí, ktorým sa páčia veci ako animované smajlíky. Tí čo sa vyznajú nech si spravia vlastnú stránku sami (tak ako ja ja :)
Vždy keď som sa snažil na Facebooku nastaviť čosi tak ako som chcel ja, bolo to skôr o tom ako tie ich hlúpe pravidlá povoľujúce len tie najjednoduchšie veci obísť. A väčšinu času ma to len vytáčalo. Existujúce aplikácie nefungujú, ale nemôžem si ani (jednoducho) vytvoriť vlastné.
No a napokon – ani samotný Facebook u mňa nefunguje na 100%. Teraz nemyslím to že kdesi čosi nastavím (napr. Application Settings) a Facebook to ignoruje. Facebook občas ignoruje aj to že kdesi kliknem. Facebook asi nerozumie čo to je "session" - niekedy zbadám vpravo dole červený výkričníček, skontrolujem o čo ide, kliknem na pár odkazov, za chvíľu je tam ďalší výkričníček - upozorňuje ma na tú istú udalosť...A tak potom občas neostáva iné iba reštartovať prehliadač...

Myslím že Facebook ešte nedozrel. Možno vlastne už ani nedozrieva – každým dňom rastie počet užívateľov, pribúdajú peniaze z reklamy, milióny ľudí si ho nevedia vynachváliť tak načo opravovať to čo „funguje“. Smola pre wraya.
Áno – Facebook sa mi nepozdával, ale – keď už ho mali "všetci" tak som tomu teda dal šancu. 250 miliónov ľudí sa nemôže mýliť. A prvých pár dní som ním bol naozaj nadšený! Tešia ma aj všetci tí známi, ktorých som už roky nevidel. Ale čím dlhšie ho „používam“ tým viac ma hnevá čo všetko mi nedovoľuje a čo všetko nefunguje poriadne.
Jednoducho – nemám rád Facebook. Ale aj tak – neplánujem ho prestať používať. Bohužiaľ je to príliš veľký fenomén, aby som si mohol dovoliť ho ignorovať. A vlastne – ktovie. Možno si na to iba treba zvyknúť, alebo ozaj za pár rokov „dozrie“ alebo mi to raz celé bude jedno a budem premýšľať o dôležitejších veciach. Medzitým – kľudne si ma pridajte medzi priateľov. Budem len rád.

Dáta

A nakoniec - ďalšia z vecí, nad ktorými (v posledej dobe) premýšľam sú dáta. Znova to súvisí s tým ako je celý svet čoraz viac digitálny, online, a že čoraz viac vecí sa transformuje na dáta. Ako dôsledok hmotné veci strácajú zmysel. Je to možno aj tým, že nemám vlastné bývanie, ale jednoducho – zdá sa mi, že zhromažďovať fyzické veci je čoraz zložitejšie. Najlepšie to vidno na tom, čo už digitálne je. Nepotrebujem videokazety, dvd, cd s hudbou, papierové fotky – všetko to možno uložiť ako dáta. Moment. Dáta uložím zas len na CD, DVD alebo harddisk a skončím so zbierkou CD, DVD alebo harddiskov... A tu je práve ten rozdiel. Dáta sú nehmotné. A uložiť ich je čoraz lacnejšie.
Pamätám ako som pred pár rokmi napaľoval každý mesiac CD a potom som ich mal doma celú poličku. Dnes by všetky tie dáta vošli na jeden harddisk. A o pár rokov budú harddisky také veľké a lacné, že na ne bude možné uložiť všetko digitálne čo stihnem za život pozbierať. Všetka moja obľúbená hudba, knihy, filmy, moje fotografie a videá, všetko čo som „zažil“ pekne pokope na jednom mieste. Kdesi online, takže nebudem potrebovať ani ten harddisk. Konečne sa moja polička plná CD uvoľní. A keď už som pritom – čo takto zdigitalizovať všetko ďalšie čo sa dá? Moje staré zošity, fotky, spomienky... Znova to znie ako únik z reality. Niektoré „spomienky“ je dôležité vidieť naživo, cítiť, dotknúť sa ich... Áno len – veľa z mojich „spomienok“ je teraz kdesi na Slovensku a ja ležím na posteli v izbe v Londýne. Ako fajn by bolo mať všetko to pri mne, bez toho aby mi to zaplnilo moju malú izbu. Ako fajn by bolo mať veľa vecí, ale – tak aby nezaberali ani centimeter. No a myslím že odpoveď na to sa skrýva v dátach. Nie je to žiadna prevratná myšlienka – presne to isté robíme aj v práci. Už žiadne papierové dokumenty. Všetko je v PDF. Dá sa k tomu dostať na pár klikov, vieme to poslať hocikomu do celého sveta za pár sekúnd, a už nepotrebujeme celý rad políc na papierové dokumenty. Z každého máme pre istotu pár kópií. A nezaberá to vôbec nijaké fyzické miesto! (A ako bonus je to ekologické, šetríme lesy, lebo naša spotreba papiera klesá)

A keď už sa tak snažím oslobodiť od vlastníctva fyzických vecí, napadlo ma že je toho viac čo sa oplatí nemať. Keď som bol menší vnímal som to presne naopak. Chceš veľkú zmrzlinu alebo obrázok Robocopa? Buď pôjdeme na dovolenku, alebo ti kúpime bicykel. Pôjdem na koncert Beastie Boys, alebo si kúpim radšej ich CD. Jasné – zmrzlinu zjem, obrázok ostane. Dovolenka pominie, bicykel je navždy. Beastie Boys zahrajú na koncerte raz, alebo z CD koľkokrát budem chcieť. A dnes mám obrázok Robocopa, bicykel a CD akurát – nemám miesto kam by som všetky tie veci dal. Nechem už mať veľký dom a rýchle auto. Sú s tým iba starosti. Radšej budem bývať vo veľkom dome a jazdiť v rýchlom aute. Jediná vec čo mám stále pri sebe som ja sám. Takže JA som to jediné do čoho sa oplatí investovať.
No a potom dáta – lebo tie sa ľahko skladujú. Sú ľahko prenesiteľné (ak je celý môj "majetok" v dátach a mám niekam cestovať, či presťahovať sa, je to otázka sekúnd). Sú replikovateľné - toto je veľmi dôležité, pretože sa už nemusím báť, že mi to čo je moje ktosi ukradne a ja o to prídem. Zároveň to umožňuje zálohovanie a tak sa nemusím báť že to čo je moje niekde stratím či zabudnem. No a v poslednom rade - dáta sú bezpečné a časom nemenné (závisí to samozrejme od toho kde sú uložené, ale práve tým že technológia stále napreduje je možné ich uložiť na čoraz spoľahlivejšie médium)

Fajn - nič nové. Každý kto trošku robí s počítačmi toto dávno vie. Ale prakticky... Doteraz som si svoje dáta archivoval na cd či harddisku. Pár krát som zmenil počítač (a harddisk), pár cd sa kdesi požičalo a stratilo, a niektoré moje veci nikdy dátami neboli a tak ani neexistujú. Môj prvý počítač som mal približne pred 15 rokmi. Všetko (veľmi veľká časť) z tej doby je stratené. Až tak veľmi to nevadí - nebolo to až tak dôležité, ale - tak isto možno predpokladať, že všetko to čo mám teraz sa za 15 rokov nenávratne stratí ak to nezačnem ukladať poriadne. Potriediť všetko to digitálne čo teraz mám je pekne nudná práca ale - lepšie s tým začať čím skôr. Často sa mi stalo že som potreboval nájsť v mojich dátach čosi staršie, a tuším že v digitálnej budúcnosti sa mi to bude stávať ešte častejšie (vidím to znova podľa toho ako máme elektronické dokumenty archivované tu v práci).
Zároveň - archivovať všetko nové v digitálnej forme je tiež otravné (načo mám ten papier scanovať a potom kdesi uložiť? veď to mám na papieri!) ale - čokoľvek čo môže byť uložené digitálne, nech takto uložené je. Prvotné zhromažďovanie a premena toho čo už (fyzicky) mám na dáta je nudné a otravné ale tak ako vo všetkom - najprv treba trénovať a učiť sa, až potom si v tom dobrý. Nedá sa to za deň či týždeň. Ale dá sa to :)
Napríklad aj táto moja stránka - občas mi známi povedia že je veľmi pekne spravená, a že aj oni by si radi podobnú urobili len - nevedia čo presne by tam bolo. No - problém je, že premýšľajú čo všetko by tam naraz pridali. Ani s dátami to nejde naraz. Treba ich pár mesiacov (rokov) zbierať a až potom to začne byť užitočné. Okrem toho je pri dátach (ich zbierke) nutné premyslieť nasledujúce veci

Dostupnosť - prvý problém dát je že sú (aspoň zatiaľ) elektronické. Ak nie je elektrina nemám nič. Teraz nemyslím na postapokalyptickú budúcnosť bez elektrickej energie (aj keď aj nad tým som samozrejme pri plánovaní premýšľal :), dáta sú dostupné iba z počítača. Je teda dobré zariadiť to tak aby boli prístupné z hocijakého počítača, ideálne z hocijakého zariadenia schopného tieto dáta zobraziť či prehrať. Malo by byť jedno či som doma, v práci, u kamaráta, v internet café na druhej pologuli - všade by som mal mať prístup k svojim dátam.

Bezpečnosť - druhý problém je bezpečnosť. Ak si budem všetko svoje ukladať napríklad na USB kľúč, tak ma asi nepoteší ak ho jedného dňa stratím. Je potom úplne jedno že bol vodotesný, ohňovzdorný, nepriestrelný a dáta boli na ňom nahraté pre istotu dvakrát. Dáta je nutné mať zálohované. A ak sa nemôžem dostať k dátam uloženým v hlavnom "sklade", tak by mala byť možnosť sa k nim dostať z nejakého záložného "skladu".

Kontrola prístupu - ak majú tie dáta byť prístupné z akéhokoľvek miesta sú vlastne teoreticky dostupné pre kohokoľvek. (ak mám všetko na USB kľúči tak mi ho môžu ukradnúť, ak to mám uložené online môže to niekto "nájsť"). Ako píšem vyššie, otázka online súkromia ma až tak netrápi. Ale - v mojich dátach mám aj veci ktoré by nemal vidieť nikto iný. Dáta je potrebné chrániť silným heslom. A keďže tuším čo dokážu najsilnejšie počítače na svete mám na mysli naozaj silné heslo. Veľa znakov - žiadne slová zo slovníka, nič čo mi je blízke, nikdy to heslo nenapíšem na papier, nevyslovím, a nezobrazím na monitore (ok to už je možno paranoia ale čítal som posledne v Stephensonovej knižke o Van Eckovom odpočúvaní), a o pár rokov šifrovanie určite ešte viac zosilním.

Organizácia - toto znie na prvý pohľad jednoducho. Proste si urobím adresár na fotky, adresár na texty, adresár na videá... A o pár rokov budú adresárov tisíce a keďže som bol lenivý to organizovať poriadne od začiatku tak čosi nájsť nebude až také ľahké. Viem to podľa seba - nájsť čosi čo som vytvoril pred 10 rokmi je v mojej zbierke cd (z ktorých sa pár aj tak "stratilo") občas nemožné. Ešte horšie je to s vecmi čo mám rád. Resp. mal som rád. Ak to niekto nedigitalizoval, tak to na internete nebude. (pekný príklad - seriály čo sme pozerali v televízii ako malé deti)

Stále nič nové - toto všetko predsa väčšina z nás dávno vie a na harddiskoch máme svoje adresáre čo si pravidelne zálohujeme na CD, väčšina má aj adresár "filmy" a "hudba" a tí paranoickejší majú všetko uložené pod heslom.
Ale naspäť k pôvodnej myšlienke - nejde len o dáta. Koľko zbytočných (fyzických) vecí vlastním? Nie len tých čo mohli byť dáta - existuje veľa vecí ktoré mám, ale je to len preto že som ich "chcel". Kedysi sa mi zdalo, že to proste "potrebujem", alebo že ak si kúpim to či ono spraví to môj život lepším a mňa šťastnejším. Hej občas to funguje - ale skoro vždy je to používanie veci a nie jej vlastníctvo čo ma teší. Ja napríklad rád fotím. Ale teší ma to že môžem fotiť, a nie to že mám (drahý) fotoaparát.
Najhoršie je to s nejakými citovými väzbami k veciam (už ten pojem znie zvláštne - milovať nejakú vec) - moje obľúbené tričko, PC čo som si sám postavil a potom tak dlho pre seba prispôsoboval, moja prvá gitara... Tých vecí mi je ľúto sa zbaviť, lebo ich mám rád. A tak ma brzdia. Keby som nemal úplne nič tak by som bol úplne slobodný :) Niektorých fyzických vecí sa proste nezbavím, ale rozhodol som sa že sa budem snažiť vlastniť toho čo najmenej a ak už musím tak len dočasne. (Ak sa vec nedá požičať, tak je dobré kúpiť ju, využiť a nakoniec predať. Vlastniť vec znamená stratu peňazí čo za ňu zaplatím, a o všetko čo vlastním je nutné sa starať) Pred fyzickým vlastníctvom sa budem snažiť upredňostňovať vlastníctvo toho čo mám vždy pri sebe. Moje telo, myseľ a - dáta. Samozrejme z toho vyplýpa potom otázka ako to celé zabezpečiť. Je nutné starať sa o telo, myseľ a – dáta. Ale o bezpečnosti dát možno napíšem čosi zas niekedy nabudúce.

A naspäť na zem. Som si vedomý, že všetko to čo som napísal znie ako sa na počítačového maniaka patrí. A trošku riskujem lebo to nie je v súlade s mojou značkou (určite nechcem aby ma ľudia vnímali ako štandardného "ajťáka"). Ale svet sa mení a ľudia sa musia meniť s ním. Nestačí žiť s dobou – je treba žiť tak aby som bol pripravený na dobu, čo ešte len príde. Tak snáď sa mi popri tom všetkom podarí ostať sám sebou.

Moje top10

Nie je toho práve 10, ale - jednoducho ako som si už zvykol - pár vecí čo ma v posledej dobe zaujalo...

• Der Krieger und die Kaiserin
  Niektoré filmy majú v sebe také to niečo, až mám potom pocit že - "tak toto zmenilo môj život". Nie je to nutne čosi čo otvorí oči (dušu, srdce) skôr taký pocit že to na mňa akosi zvlášť veľmi pôsobí. Ak si dobre spomínam tak také filmy zatiaľ boli tri. Dvanásť opíc, Sex a Lucia a Princezná a bojovník (a ak trochu prižmúrim oči tak možno Nebezpečné známosti).
  Ale od začiatku. K tomuto filmu som sa dostal cez fotografiu. Hľadal som "vizuálne zaujímavé filmy" no a medzi doporučenými bol aj tento. Vizuálne je to naozaj veľmi pekné. Celkovo - neamerický film v tomto asi vyniká. Menej efektov je vyvážených lepšou prácou s kamerou. Takže farebne, kompozície, kamera, svetlá - nesklamalo, film je naozaj lahôdka. Ale to nie je to hlavné.
  Herecké výkony sú tiež myslím veľmi dobré Franka Potente hrá svoju komplikovanú postavu veľmi uveriteľne a Benno Fürmann, ktorého postava je ešte viac nereálna, je taktiež výborný. Vedľajšie úlohy - konkrétne pacienti v blázninci, sú jednak dobre vykreslené v scenári, jednak sú znova vizuálne zaujímavé a herecky tiež veľmi dobre stvárnené... Ale ani výborné obsadenie nie je to prečo je to pre mňa tak skvelý film.
  Ďalšia vec v ktorom neamerické filmy vynikajú je podanie príbehu. Aj keď je to len príbeh - zdá sa mi to nejak uveriteľnejšie - možno preto že postavy sú bližšie miestam čo poznám (a mám chuť si pozrieť od Toma Tykwera toho viac). Ale - ani to nie je to prečo je to výborný film. Vlastne - príbeh možno niekoho sklame tým že je to tak "obyčajné", vyvíja sa to ako hociktorý iný zaľúbený film, zápletka "banková lúpež" je zbytočne "americká" a na konci je buď happyend alebo tragiend, a teda v tomto film až tak nevyniká. Nie je to ani typ filmu pri ktorom sa plače, alebo má človek ten hrejivý pocit, že všetko je "pekné". Rovnako soundtrack - nie je zlý, pripomenie film, ale zaslúžilo by si to možno čosi výraznejšie. (v tomto vyhráva jednoznačne Sex a Lucia)
  Z nemeckých filmov si spomínam na Klopanie na nebeskú bránu, Im Juli, Lolu - a vo všetkých bolo to "čosi" a kritika ich hodnotila možno lepšie ale v mojom rebríčku vedie Krieger und die Kaiserin. Stále neviem čo presne to je, možno kombinácia všetkých tých kladov aj keď znova - existujú výnimočnejšie filmy, s lepšími hercami, vizuálne ešte pútavejšie, s omnoho lepšou hudbou...
  Proste neviem to presne vysvetliť (podobne ako v prípade 12 Monkeys resp. Lucia y el Sexo) ale Der Krieger und die Kaiserin rozhodne doporučujem (podľa možností v pôvodnom znení)
• Santa Sangre
  Toto bol druhý film, ktorý som objavil keď som hľadal čosi "vizuálne". A znova - áno - je to naozaj pekné ale nie je to hlavný dôvod prečo je ten film zaujímavý.
  Mám veľmi rád sureálne veci, ale pravdupovediac nič také poriadne som ešte nevidel a k surealizmu sa dostávam obvykle len tak náhodou. Vlastne - také tie "snové" veci sa mi páčili ešte dávno predtým ako som vedel, že sa to správne volá "surealizmus"...
  Takéto diela sú väčšinou určené veľmi náročnému divákovi a - to ja nie som, ale - v tomto filme je tej zvláštnej atmosféry čo mám rád až až, a tak som si celkom prišiel na svoje. Ďalšie plus je že to bol vlastne horror aj keď to som vo filme vnímal len tak okrajovo. Dôležitejšie (pre mňa) bolo, že ten horor je situovaný v prostredí cirkusu - kombinácia cirkus a horor má proste čosi do seba :) K tomu vynikajúci soundtrack (Simon Boswell) - pre mňa postačujúca kombinácia na veľmi dobrý film.
  Nebudem sa tváriť, že som si to užil naplno ako ten typ diváka ktorému bol film určený. Alejandro Jodorowsky je vraj "kultový" režisér a tvorí také tie filmy čo sa premietajú len na festivaloch lebo je to príliš veľké umenie. Ale - bol to podľa mňa rozhodne film čo stojí za to si pozrieť.
• Život je Čudo
  Život je čudo by mal byť ďalší opis plný výrazov - neamerický, umelecký, lahôdka pre oči, výborný soundtrack, Kusturica nesklamal... Áno - to všetko. Ale najmä - podľa mňa je to proste výborný oddychový film. Slovo "oddychový" možno nepristane dráme z vojnového prostredia, ale - Kusturica naozaj nesklamal a podarilo sa mu to odľahčiť a tak je to vlastne čosi medzi komédiou a romancou. Znova - možno preto že je to neamerické a skôr blízke "môjmu" svetu, postavy sú potom pre mňa ozajstnejšie a celý film je viac "o živote", o "obyčajných ľudoch". Je to komédia a - všetci sa radi smejeme. Je to o láske a - všetci sme radi zaľúbení. Druhá Čierna mačka biely kocúr sa síce nekoná, ale stále veľmi vydarený film. Trošku som sa obával dĺžky - v dnešnom rýchlom svete nie je čas na (skoro) 3 hodinový film ale - vôbec mi to nepripadalo "pomalé" alebo časťami nudné - proste fajný pocit celých 150 minút. Dokonca aj hlavná ženská postava - Nataša Šolak bola skoro tak dobrá ako Branka Katič :)
• Y the Last Man
  Samozrejme medzi mojimi aktuálnými úžasnosťami nesmie chýbať nejaký ten nový komiks. Y the Last ma zaujalo tým, že si nekladie za cieľ prísť s niečím novým ani sa netvári ako umenie. Proste výborné oddychové čítanie. Niečo podobné ako Matkin v literatúre.
  Hlavný motív - na Zemi z neznámeho dôvodu zahynuli všetci muži. Až na jedného. Čiže jeden muž a milióny žien. Už toto začína ako mužská fantázia :) Pri toľkých ženách je normálne, že pár z nich sú (alebo sa stanú) lesbičkami - opäť plus pre čitateľov - mužov. Ale aby to nebolo také "lacné", tak samozrejme je tu motív hrdinu, ktorého to ako posledného muža na Zemi neteší, snaží sa o záchranu sveta (bez tohto motívu by to snáď ani nebol komiks), a dokonca má predsavzatie ostať verný svojej snúbenici (ktorá je na druhom konci sveta a tak sa k nej možno nikdy nedostane). K tomu všetkému samozrejme akčné scény a hrdinovia občas povedia nejaké to "múdro" aby si čitateľ odniesol aj nejaké ponaučenie (napríklad Rubikon - čo to znamená viem iba vďaka tomuto komiksu). Inak sa však autor nesnaží vymýšľať žiadne fajn dialógy, vačšinu humoru prenecháva na odkazy na popkultúru.
  Postavy nie su ideálne (ako je trendom v súčasnom "realizme"), a tak občas spravia aj čosi "zlé", alebo sa ukáže že čosi zlé urobili v minulosti. Nakreslené tiež ako hociktorý iný dnešný komiks (teda dobre) - proste nič výnimočné.
  A práve preto sa mi to páči - výborné oddychové čítanie.
  
• A Train
  A Train bola v 90tych rokoch pomerne populárna hra. Viem že prvýkrát som ju hral u Kaja a myslím, že som presne nevedel o čo v nej ide :) Na PC vyšla v roku 1992, ale až dodnes som ju na "svojom" PC nehral. Za 17 rokov počítačové hry rozhodne pokročili ale A Train ma aj tak čosi do seba. Okrem toho - je to dobrá aproximácia toho ako to funguje v konkrétnom svete (teda aspoň myslím).
  
  
  
  Plánovanie Je dobré veci plánovať. Hra (a hocičo v živote) sa dá začať "len tak", ale zdá sa že ak dopredu premýšľaš o tom čo, kde, kedy a ako, je to celé jednoduchšie.
  Nechať si poradiť Samozrejme že som to na prvýkrát skúsil hrať len tak pokus-omyl. To je normálne, že si myslím, že som hral už veľa hier, a nejaký A Train mi tiež samozrejme hneď pôjde - je 17 rokov starý, omnoho jednoduchší ako dnešné hry. A samozrejme, že sa nedarilo. Na internete je však hodne info, treba si prečítať čo a ako a čo nie a potom to ide celé omnoho ľahšie. Je možno fajn objavovať a učiť sa veci sám, ale život je príliš krátky na to aby sa človek naučil všetko sám. Na svete je strašne veľa ľudí, a väčšina z nich vie čosi lepšie ako Ty. Nechaj si poradiť.
  Adaptácia Netreba byť vo všetkom tvrdohlavý - treba sa prispôsobiť okolnostiam. Ak sa ukáže že to čo som pôvodne naplánoval nefunguje celkom ako som si predstavoval, a naopak funguje čosi čo som nečakal - treba ísť ľahšou cestou.
  Nemáš pesos - nemáš seňoritu alebo - Ide to aj bez peňazí akurát hrozne ťažko. Keď chceš niečo rozbehnúť, nech ide o akýkoľvek projekt, na začiatku je nutné požičať si peniaze. Dá sa to aj bez toho ale trvalo by to omnoho dlhšie - možno dlhšie ako celý život.
  Úroky sú zabijaci V A Train hra končí ak nie je dosť peňazí na zaplatenie daní, alebo vrátenie peňazí a úrokov. Keď sa blíži splátka, tak rýchlo predávaš čo ostalo - často pod cenou, požičiaš si ešte viac - keď aj s nevýhodnejším úrokom a - celé je to čoraz viac o krk ;) Čiže - bez pôžičiek to nejde ale - treba byť opatrný a premýšľať o tom či sa dajú splatiť a nikdy neísť až na nulu.
  Dane sú zabijaci Ešte neviditeľnejší ako úroky... Zarobíš milión, polmilióna budú dane. Je na to len jeden liek - mínať :) Milióny v živote asi len tak ľahko zarábať nebudem ale - toto korešponduje v živote s tým, že čím viac voľných peňazí máš tým sú zraniteľnejšie. Zarobené peniaze je dobré míňať alebo investovať. Nechať zarobené peniaze len tak ležať je veľmi zlý nápad. (ušlé zisky, dane, inflácia)
  Diverzifikácia Tiež nič nové - netreba dávať všetky vajíčka do jedného košíčka. Občas je to lákavé - keď už našetríš istú sumu, kúpiť si za všetky peniaze to o čom si vždy sníval. Však čo, peniaze pribudnú zas tak ako predtým. Áno, snáď. Ale je tam zbytočne väčšie riziko.
  Čím viac máš, tým viac máš To je jasné :) Asi v každej počítačovej hre kde sú peniaze. No a presne tak to funguje (s peniazmi) aj v živote, čím viac ich máš, tým rýchlejšie budú pribúdať, a nie je to iba kvôli úrokom...
  Poctivou prácou sa nedá zbohatnúť Poctivá práca je fáza ktorou treba prejsť na začiatku aby si získal počiatočný kapitál (viď hore). Od určitého okamihu sa však prestáva oplácať. V živote sa nedá cheatovať (a aj A Train som prešiel poctivo) ale - tak ako v A Traine, aj v živote existujú triky (ktoré zatiaľ v naozajstnom svete stále hľadám :) ako rýchlo zbohatnúť, ak máš počiatočný kapitál. Všetko v rámci pravidiel hry.
  (Od určitej sumy) zarábanie peňazí je nuda Tak to funguje tiež vo väčšine počítačových hier kde sú peniaze... Na začiatku je potrebné premýšľať o každom virtuálnom doláre či zlaťáku, neskôr nájdeš systém ako sa dá v dosť dlhom čase získať nekonečné množstvo a stačí iba klikať... Väčšinou je to klikanie stále to isté a - je to nuda. Kúpiš to najlepšie čo sa v hre dá a potom už len pozeráš ako pribúdajú a čakáš, a pozeráš, a je to nuda :) Niekedy je potom lepšie celú hru vypnúť.
  Občas je to celé inak :) Hral som veľa počítačových hier, naučil sa ako "to funguje" a aj tak to trošku trvalo kým som sa do A Trainu "dostal". Takže aj tieto "pravidlá" v podstate fungujú, len to netreba brať ako dogmu.
  
  Vravia že počítačové hry negatívne vplývajú na mĺádež, oblbujú mozog, sú vzdialené reálnemu svetu... Myslím že ja som sa z počítačových hier (nielen z A Trainu) naučil hodne.
  
  
• Miro Veselý
  Miro Veselý je tiež frajer. Pre mňa je to taká internetová celebrita :) Prvýkrát som na ňho narazil pred pár rokmi, ešte keď som začínal s digitálnou fotografiou. Vtedy nebolo na túto tému toľko článkov, a Miro bol jedným z prvých čo o tom veľmi dobre písal. Tým "veľmi dobre" mám na mysli to, že to bolo určené "obyčajným" ľudom. Veľa článkov bolo pre mňa príliš jednoduchých, pretože boli určené pre úplných začiatočníkov. Napriek tomu som si ich naozaj všetky prečítal a aj keď väčšinou to bolo pre mňa iba "opakovanie", dozvedel som sa aj čosi nové. Potom Miro písal čosi na tému "chudnutie" a keďže toto nie je môj problém tak som na ňho na pár rokov zabudol. A objavil som ho len nedávno - ani neviem ako... Aha - už viem. Keď som vyberal slúchadlá. Miro písal na svojom blogu článok o tom ako sa kupujú slúchadlá. V článku som sa síce nič užitočné nedozvedel, ale objavil som Mirov blog a - wow. Niektoré témy ktorým sa venuje - rozvoj osobnosti, osobný úspech, organizácia času a peňazí - veľmi ma to zaujalo. Znova som sa stretol s javom, že síce veľa z toho o čom píše už viem ale aj tak - popri opakovaní (ktoré ako kdesi píše je tiež veľmi dôležité) som si prečítal aj pár nových vecí. A to hlavné - zas to bolo písané formou pre "obyčajných ľudí"! Začal som čítať staršie články na jeho blogu a - len pred pár dňami som objavil, že väčšinu týchto myšlienok spracoval do novej knihy - Ako dosiahnúť úspech, ktorá je zadarmo k dispozícii na jeho stránke. Knižka sa mi páčila, ale keďže som si ju nekúpil odvďačujem sa aspoň takouto reklamou :) Silno odporúčam všetkým "obyčajným" ľuďom.

Ďalej si zaslúžia spomenúť Stardust, Big Fish, Enchanted, Zuijia Paidang resp. Bláznivá misia, Star Trek Next Generation (ktorý pozerám snáď už tretí krát...), Anna Nalick, Poultrygeist - Night of the living Chicken (áno, vážne), Lady Sovereign, Cryptonomicon, Cars, Pipi dlhá pančucha, Craig Armstrong, The Day after Tomorrow, Lat den rätte komma in, Sheryl Crow, Joan Osborne, eXistenZ, Brandi Carlie, Harley Davidson & Marlboro Man, Shivaree, Eels, Sky Captain and the World of Tomorrow, Saturnin, Shrooms, Ween, Kill Bill 2, Diplo, Survive Style 5+, ManMadeMan, MST3K, Aqua Teen Hunger Force Colon Movie Film for Theaters, A Scanner Darkly, 1984, Flashpoint, Los Cronocrimenes, Max Payne (film), American McGee's Alice, Ip Man, Sunshine, Hoodwinked, Crank...
...a nesmiem zabudnúť na Need For Speed Most Wanted + Hardstyle na di.fm - jedno bez druhého nie je ono ale spolu je to úžasný zážitok

6 3 2009

---

Neubehol ani rok a som tu znova - Čoraz viac to cítiť, že skončili staré dobré časy na vysokej škole a voľný čas je veľmi vzácny, keď človek pracuje každý deň od deviatej do piatej... Ale tak predsa len - čosi málo som doplnil aj na toto svoje virtuálne miesto (a vždy budem len tu - žiaden facebook!).

Na fotenie teraz veľmi čas nebol - aj keď je to stále moje veľké hobby, posledných pár mesiacov odpočíva fotoaparát v batohu. To však neznamená, že nebudú pribúdať nové fotografie - tie najnovšie v mojej fotogalérii sú už viac ako rok staré, a na disku mám 1000 cvakov, ktoré čakajú na pretriedenie a Photoshop (zvykám si na CS4). Teší ma, že moju galériu na tejto stránke našlo už zopár ľudí, ešte raz poprosím - ak máte trošku viac času, veľmi ma potešíte ak sa aj zaregistrujete (klik tu) a ohodnotíte čo sa vám páči, čo nie - práve takúto spätnú väzbu veľmi potrebujem.

Okrem tých pár foto vo fotogalérii som nahral aj čosi nové do svojho albumu - konečne som sa dostal k mojim fotografiám z Mexika, takže aj tie je možné vidieť tu.

Tiež som trošku upravil niektoré časti na tejto stránke, za povšimnutie snáď stojí článok o tom "Ako na videotutoriály", a spolu s ním môj prvý videotutoriál na tému Vyhladzovanie pleti v Photoshope. A to je všetko, čosi nové snáď pribudne skôr ako zas o rok.

A čo je nové, ako si žijem, a či sa nenudím? Nuž, času je stále málo ako som už spomínal, takže nude sa celkom dobre vyhýbam. Stále som v Spojenom Kráľovstve a pár vecí sa zmenilo aj v práci (už som aj dal výpoveď a zdalo sa že sa vraciam domov ale...), takže z toho celého vychádza, že tu zostanem najmenej do konca roku 2009. V práci sa dokonca občas prihodí aj čosi zaujímavé - myslím z pohľadu IT a nových skillov, bol som aj na ďalšom tréningu o MS Exchange 2007, ale myslím že žiadne články (tak ako posledne) tu o tom v najbližšej dobe písať nebudem. K Exchange mám stále rešpekt, tak si netrúfam zatiaľ písať o tom čosi poučné. Už za pár mesiacov ma čaká ďalšie sťahovanie, ale aj keď je to starosť, celkom sa teším - je to zmena, šanca že bude lepšie. No a napokon - posledné 2 roky boli celkom úspešné aj čo sa cestovania týka, snáď aj tento rok sa mi podarí uvidieť zopár nových krajín a neskôr pribudnú zaujímavé fotografie.

S pár vecami som prestal alebo ich musel kvôli nedostatku času obmedziť (webgame, vivo, cvičenie, gitara, fotografia, a táto stránka :) a z nových "hobby" ma posledný mesiac celkom drží Forex, takže o pár mesiacov tu možno budem písať ako som tam zarobil strašne moc peňazí, alebo ako som o nejaké prišiel, alebo proste na to zabudnem ak sa ukáže že tade cesta nevedie. Každopádne - sľubujem, že ak nájdem nejaký spôsob ako rýchlo zbohatnúť podelím sa oň aj na tejto stránke.

Kultúru stále prijímam najmä v podobe komiksov, akčných filmov, a knižiek ktoré nie sú dosť dobré na to aby vyšli v tvrdej väzbe. Taký ten komplex z masových vecí - ak aj vy toho už máte až po krk skúste možno niečo z mojich tipov...

• Maxim E. Matkin - Mexická vlna
  Matkin je frajer. To je bez debaty. Kritika tvrdí, že Mexická vlna je jeho najkrajšia a najsmutnejšia kniha. Vôbec mi ani nevadí, že je to "bestseller" pre masy, súhlasím s kritikou, Mexická vlna je jeho najlepšia kniha. Stále je to plné Matkinovských postavičiek žijúcich "obyčajný" život s ich dialógmi a frázami ale je to trošku ucelenejšie a hlavné plus - má to koniec! (v predošlých knihách mal autor akoby problém s koncami). Príbeh pokrýva väčšie časové obdobie, takže bolo viac priestoru na vykreslenie postáv, viac vzťahov, svadieb a pohrebov... A celé sa to odohráva presne v tom období ktoré som skoro zažil. Myslím, že keby som mal o 5 rokov viac tak by som tu hádam napísal že je to najlepšia kniha vo vesmíre :) Ak vám nevadí že budete patriť medzi Matkinovych fanúšikov (čo nie je žiadna výhra - jeho fanúšikovia v internetových diskusiách sú... no... ale to je vlastne jedno) rozhodne veľmi doporučujem, či už máte chuť na nostalgiu, čítanie o láske, sexe, trápení, alebo len tak chuť si poplakať nad tým aký je život pekný a smutný zároveň.
• Stephen King - Dievčatko, ktoré malo rado Toma Gordona
  Stephen King je tiež frajer. A tiež mi vôbec nevadí, že je to čítanie pre masy. Je vraj majster hororu, ale - nie je to ani strach, či napätie, mne sa páči najmä ten jeho štýl. Detaily a prirovnania, "americké" postavy, popisy a dialógy čo pripomínajú komiksy a akčné filmy - proste to všetko vie pri čítaní vtiahnuť do deja. A práve to bolo na tejto knihe (pre mňa) tak výnimočné. Príbeh je úplne jednoduchý, malá Trisha ide s bratom a mamou na výlet do lesa a podarí sa jej stratiť. Celá kniha potom opisuje jej blúdenie a - to je všetko. Veľmi jednoduchý motív. Ale ako je to opísané! Strašne veľa krát som sa pri čítaní pristihol ako som musel premýšľať čo by som v tej situácii robil ja. Je to napísané proste tak dobre, že stotožniť sa s Trishou je úplne ľahké. A celý čas cítiť to Kingovské napätie. Až úplne do konca nie je jasné či sa jej podarí nájsť cestu von, čo a či ju prenasleduje, a či je to všetko realita, alebo jej halucinácie...
  Stephena Kinga čítam veľmi rád - chcel by som raz prečítať všetky tie jeho hrubé knižky, (čo - raz by som chcel sám napísať aspoň čosi krátke v jeho štýle) a odpourúčam ho ako autora, ale Dievčatko, ktoré malo rado Toma Gordona je kniha čo ma od neho zaujala obzvlášť veľmi...
• Garth Ennis - Preacher
  Garth Ennis je ako práve čítam autor komiksov zo Severného Írska. Celkom ma to prekvapilo, lebo - no vôbec mi neprídu jeho komiksy írske :) ale to len na okraj... K Preacherovi som sa dostal od Hellblazera. Rovnaký autor, veľa nadšených recenzií tak som sa do toho pustil... Prvé čísla boli také - no bežný komiks z dielne Vertigo. Ale už po pár vydaniach - keď si človek zvykne na jednotlivé postavy sa to číta o dosť lepšie. Tak ako v každom správnom komikse, hlavný hrdina má nadprirodzené schopnosti ale - nechodí vyobliekaný v krikľavom elastickom kostýme ani ten druhý extrém - tragédi čo majú radšej filozofovanie o živote a dlhé intelektuálne kecy ako akciu. Jesse Custer je kazateľ s hlasom, ktorý musia všetci poslúchnuť. Ako kazateľ by mal byť synonymom dobra a hlásať lásku božiu, ale rozhodne to nie je klaďas ako Brandon z Beverly Hills. No a nie je to ani antihrdina ako John Constantine. Proste je to týpek z Texasu, a o tom čo je správne a dobré rozhoduje on. Hm... Fakt sa to ťažko opisuje - komiksy sú už také - treba to začať čítať, aby to začalo byť zaujímavé.
• Buffy the Vampire Slayer
  Buffy je čosi ako povinné čítanie (pozeranie) v rámci popkultúry. Takýchto seriálov sú tisíce, ale Buffy patrí medzi tie kultovejšie. Prvé série boli síce akési pomalé a niektoré epizódy boli úplne slabé (v zmysle variácia na tú istú tému - zlá príšera, zlý démon, zlý robot, stretnutie Scooby Gangu, Giles vyčíta ako to zabiť Buffy to zabije a pomedzi to ten motív superhrdinu, čo si myslí že má život úplne na nič práve kvôli tomu že je superhrdina. Všetko za doprovodu teen-rock soundtracku...) Neskôr si však divák na to zvykne a dokonca mi to teraz príde úplne samozrejmé a 4tá séria, ktorú som nedávno dokončil je zatiaľ najlepšia. Ale - to z toho nerobí ten výnimočný seriál. To čím ma to zaujalo sú postavy vo vedľajších úlohách. Anya, Xander, Giles, Harmony, ... ale najmä Spike :) Spike je britský upír (s perfektným akcentom, nie je naozajstný, ale ak by som mal raz hovoriť s britským akcentom chcel by som práve tento), dosť frajerský chlapík a jeho hlášky (v tom britskom prízvuku) sú proste dokonalé. Je to vraj Shakespearovský herec a má hrozne moc obdivovateľov (nielen on - aj postava Spikea) a mne nie je teraz celkom jasné prečo nevenovali celý seriál jemu...
• Rick Remender - Strange Girl
  Toto je tiež iba taký obyčajný komiks, námet asi nie je úplne originálny - na Zemi nastalo peklo, všetci čo žili čestný život šli do neba a tí ostatní ostali na Zemi. Väčšina z tých čo ostali to stejne medzi démonmi neprežila, ale medzi tými čo prežili bola aj Bethany, ktorú si zobral pod ochranu (no, skôr ako sluhu) Belial naučila sa pri ňom aj nejaké kúzla a teraz plánuje zdrhnúť z pekla. So svojim verným kamarátom (démonom) kdesi a za čímsi putujú (za poslednou bránou do neba), celé kreslené zaujímavým štýlom... No - asi to znie "obyčajne komiksovo", ale ozaj to odporúčam aj keď je ťažké v pár vetách vysvetliť prečo si myslím, že tento komiks stojí za zmienku...
• Grindhouse
  Keď sa dá dokopy Rodriguez a Tarantino, tak z toho samozrejme musí vzniknúť výborný film. Mlynček (tak to volám) sú filmy dva, teraz ťažko povedať, ktorý sa mi páčil viac. Rodriguezova polovica je viac akčná, viac pripomína béčkové horory (aj vizuálne), Tarantino zase vyniká dialógmi, soundtrackom v Tarantinovskom štýle a celkovo tam viac cítiť ten "jeho" štýl, o to viac že to nepreháňa z akciou. Myslím že by som to zhrnul tak že ak máte radi béčkové horrory z 80tych rokov a Tarantina, tak mlynček bude tiež lahôdkou...

Ďalšie príjemné veci - The Walking Dead od Kirkmana, Neil Gaiman a Sandman, Fables od Billa Willinghama, z muziky Pink Martini, vokálny jazzík - najmä Kanadský import, Wanda Jackson, Balkánske pecky a Shantel, z filmov Wild Zero a Machine Girl, Indiana Jones, Cloverfield, The Nines, Van Helsing, Saw, Star Wars, Hellboy 2, Ironman, Philip K. Dick - Paycheck, Stanislaw Lem - Solaris, Isaac Asimov, Charles Bukowski, Truman Capote - Raňajky u Tifanyho, Graham Greene - Ľudský faktor, Anthony Burghes - Mechanický pomaranč, Robert A. Heinlein - Dvere do leta a Vládcovia bábik, William Golding - Pán múch, Richard Crha - Nevyřešené věci, Paolo Coelho - U rieky Piedra som si sadla a plakala, Salingerove poviedky, Samko Tále (Daniela Kapitáňová), Kurt Vonnegut, a samozrejme - staré dobré nostalgické pecky - Alfred Hitchcock a traja pátrači, Príbehy z Káčerova a Rýchla Rota. Nie je nad to prečítať si v 30tke čosi čo pripomenie zlaté detské časy - zaberá to perfektne.

Asi sa po tomto zozname zdá, že musím asi hrozne moc čítať, keď sa mi toľko vecí páčilo - nuž zoznam kníh filmov a autorov čo ma za ten posledný rok nezaujali a sklamali je omnoho dlhší... :)

02 05 2008

---

Som asi aj celkom "hrdý", že sa mi darí updatovať stránku aspoň raz ročne (posledne som tu písal pred cca jedným rokom). V skutočnosti samozrejme robím drobné úpravy aj priebežne, ale zväčša to nie je nič dostatočne dôležité na to aby som o tom napísal aj hedlajny. Znova teda v blog-štýle - čo je nové, ako sa mávam, a tak vôbec...

Asi najviac som sa teraz venoval foteniu a tak aj na stránke je najviac nového práve ohľadom tejto témy. Do menu napravo som pridal link na moju galériu. Neznamená to, že galéria funguje bezchybne, značí to len to, že už sa mi nechce veľmi programovať zmeny v engine. Za celý ten rok som tam pridal pár mojich fotografií, takže - poteší ma ak sa na to pozriete. A ak sa dokonca aj prihlásite (klik tu) a pohodnotíte ako sa Vám tie moje fotá páčia tak to bude úplne dokonalé :)
Okrem galérie som dokončil (už to tam čakalo skoro rok :) článok o tom ako fotievam s bleskom ja. Ak aj Vy zvažujete kúpu externého blesku k fotoaparátu, ale je Vám ľúto za to platiť veľké peniaze, možno nájdete v mojich poznámkach inšpiráciu...
Tiež som napísal čosi o tom ako sa dajú čítať na PDA komiksy, tak ak máte PDA a zaujíma Vás aj komiksová kultúra, kliknite sem...
Mimochodom - zoznam všetkých mojich článkov nájdete v "Ostatných veciach".

Časť engine z fotogalérie som využil aj pri programovaní nového fotoalbumu a tak fotky po roku 2006 sú zobrazované troška inak. V súlade so svojou "nestíham/nechce sa mi" tradíciou som veľa nových fotiek nepridal a tie posledné sú z apríla minulého roku ale - snáď už čoskoro pribudnú ďalšie.

Okrem toho som troška preusporiadal menu, vyhodil staršie veci a tie aktuálnejšie dal vyššie aby sa na stránke ľahšie orientovalo.

Toľko o stránke a teraz tá blogová časť, kde môžem popísať čo je nové, a dá mi to falošný pocit, že som zaujímavý, keď to vystavím na internete. (ešte stále si myslím, že blogovať by nemal úplne každý... :)

Tak prečo tak hrozne nestíham? Asi ten životný štýl. Hodinka do práce, 8.5h v kancelárii, hodinka cesta domov, večera a zrazu je osem hodín... Cez víkendy je času tiež akosi menej a tak aj moja stránka trošku klesá v rebríčku mojich priorít. Pravdupovediac veľkú časť tejto stránky a aj tento text som napísal v práci, keďže inokedy akosi nebol čas :)

Pred pár dňami som si však doma postavil nové PC (a na nejaký čas sa teda plánujem vzdať laptopu) a tak sa dúfam aspoň k Photoshopu dostanem viac. Mimochodom - celé to PC som plánoval najmä kvôli Photoshopu a tak som sa ho snažil optimalizovať práve na tento účel. Hľadal som na internete okrem iného aj to na akom operačnom systéme pracuje Photoshop najlepšie, koľko pamäti vie adresovať (oficiálne je to vždy čosi menej ako 2GB), a či má význam štvorjadrový procesor, alebo CS3 nevie využiť ani dva jadrá... Vlastne - možno by to bola fajn téma na ďalší článok, ale keďže niet času tak zhrniem výsledky mojich pozorovaní aspoň tu...
Operačný systém. Vedú sa dlhé diskusie o tom, či sa oplatí Vista, alebo je XP stále rýchlejšie. Mnohí tiež tvrdia, že 64bitový operačný systém nemá význam, keďže CS3 je 32bitová aplikácia. Nuž - čo sa mojich testov týka tak - Vista je o čosi pomalšia ako XP a 64bitový systém je značne rýchlejší ako 32bitový. V tejto chvíli ideálny systém pre Photoshop teda je Windows XP Professional 64bit (ešte raz - toto sa týka iba mojej konfigurácie, a Photoshopu CS3, nerobil som žiadne iné podrobné testy)
64bitov má asi najväčší význam z toho dôvodu, že dokáže adresovať viac ako 2GB Ram, čo je jeden z veľkých problémov Photoshopu. Pamäť je dnes lacná, ale čo z toho keď ju (32bitové) Windowsy nevedia využiť? Teda - viac ako 2GB pamäte doporučujem, ale len v prípade ak plánujete používať 64bitový operačný systém.
2 resp. 4 jadrový procesor má význam tiež, a to celkom veľký. Photoshop je zdá sa naprogramovaný s ohľadom na viac jadrové procesory a s trochou zaokrúhľovania sa dá povedať, že CS3 na 4 jadrovom procesore je 4x rýchlejší ako na procesore s jedným jadrom... V task manageri sú počas práce skutočne všetky štyri jadrá rovnomerne vyťažené a je to poznať aj na výkone.
Dal som si tú prácu a nainštaloval CS3 na viacerých konfiguráciach a výsledky sú nasledovné. (Ako test som použil Photoshop Speed Test od Retouching Artists. Výsledky sú v minútach a sekundách, teda malé číslo je lepšie.)

Konfigurácia	OS	čas	poznámka
e6600@2.4GHz,3GB 667MHz	WinXPPro32+SP2	4:35	môj počítač v práci (v doméne, spustené aplikácie)
e6600@2.4GHz,3GB 667MHz	WinXPPro32+SP2	2:00	môj počítač v práci, reštart bez prihlásenia do domény
q9300@2.5GHz,4GB 667MHz	Vista32	1:15	čistá inštalácia bez SP1
q9300@2.6GHz,4GB 667MHz	Vista32+SP1	0:53	trošku pretaktovaný zvýšením FSB
q9300@2.5GHz,4GB 667MHz	WinXPPro32+SP2	0:47	čistá inštalácia s SP2
q9300@2.5GHz,4GB 667MHz	WinXPPro64	0:27	čistá inštalácia bez SP2
q9300@2.60GHz,4GB 667MHz	WinXPPro64+SP2	0:26	trošku pretaktovaný zvýšením FSB
q9300@2.66GHz,4GB 667MHz	WinXPPro64	0:23	trošku pretaktovaný zvýšením FSB

Ak teda zvažujete nový počítač na Photoshop, rozhodne sa oplatí viacjadrový procesor, čo najviac pamäti Ram a 64bitový operačný systém. A ak ide o úplne najlepší výkon, tak Vista je stále o trošku pomalšia. (Predpokladám, že Vista64 bude na tom lepšie ale stále horšie ako XP64)

Čo ďalšie? Hm. Na dvorakovi píšem už úplne veselo, a myslím, že už aj rýchlejšie a pohodlnejšie ako na klasickej QWERTY a - pravdupovediac už mi aj chýba ak mám písať nejaký dlhší text a (modifikovaná) dvorak klávesnica bola jedna z prvých vecí, čo som si nahral na svoj nový počítač... Vlastne - ak si to chcete skúsiť ako píše wray :) tak inštalačný súbor na moju klávesnicu si môžte stiahnuť tu, zdrojový súbor pre Microsoft Keyboard Layout creator (ak si ju chcete prispôsobiť) je tu.

Aj keď nestíham nič iné, stále sa snažím nájsť čas aspoň na troška kultúry (rozumej lacné knihy, akčné filmy a brak zvaný komiks) a tak znova spomeniem čo ma za ten čas odkedy som tu písal najviac zaujalo...

• Neal Stephenson - Snowcrash
  Presne si pamätám ako mi o tejto knižke vravel Fero, keď zaujala jeho. V Prahe na streche centra Chodov, neskoro v noci keď všetci ostatní hrali dole kuželky a nočný strážnik nám vravel nech neostaneme dlho aby nás nezamkol. O novom víruse, čo ovplyvňuje iba programátorov, pretože iba oni dokážu rozmýšľať "binárne". O tom ako sú tie vírusy okolo nás vlastne celý čas a že aj celé náboženstvo je iba vírus...
  Čiže v knižke je skĺbená akcia, scifi/cyberpunk, história/náboženstvo, prvky ktorým budú rozumieť asi iba "ľudia od počítačov" a celé to má trochu komiksový štýl - viacero dejových línií vytvára spolu hlavný príbeh. Rozhodne veľmi doporučujem - vyšla vraj aj v češtine - veľmi príjemné čítanie. (knižku som nielen prečítal ale aj si vypočul ako audio a to hneď o pár dní. a plánujem si ju prečítať ešte raz - tentokrát v češtine :)
• Infected Mushroom
  Zhruba presne v tom čase som na akomsi internetovom rádiu počul pár vecí od Infected Mushroom a - myslím, že k cyberpunkovej literatúre (ale vlastne asi k hocičomu trošku sci-fi) sa hodia úplne perfektne. Celkovo tento psytrance štýl ma dosť zaujal (a psytrance je už jeden z mojich obľúbených tagov na www.last.fm), ale začalo to práve Infected Mushroom. Hudba s výborne rozloženým spektrom :) ako stvorená na poriadny zosilovač a reprosústavu (čo je ďalšia vec, ktorú som si nedávno kúpil). Teda ak si to chcete ozaj vychutnať kvalitná reprosústava schopná reprodukovať hudbu patrične nahlas, prípadne aspoň dobré slúchadlá sú nutnosťou.
• Maxim E. Matkin - Polnočný denník
  Taká lacná knižka... Čosi ako príbehy z Brava alebo dopisy naivných 12tiek čo čítal Julo Viršík v twentyfájv, akurát trochu ucelenejšie. Hlavným motívom je sex, potom pár iných nerestí, trocha lásky a sex. Postavičky sú úplne "zlaté", nie veľmi komplikované a aby sa čitateľovi s nimi ľahšie zosobnilo a rozprávajú vždy fajn frázy - troška filmové ale stále "ľudské". Vôbec potom ani nevadí ako veľmi sú niektoré detaily vzdialené reálnemu svetu lebo sa to proste tak "fajne číta". Ten typ knižky čo človek nečíta len vtedy keď nemá čo robiť ale kedy je to len možné. A keď to dočíta do konca tak si vraví aký je svet krásny aj keď to bolo tak trošku smutné. A lacné...
  Asi to neznie ako veľmi pozitívna kritika ale - Matkin JE výborný. Čosi ako akčné filmy - všetci vravia aké sú tie americké braky prázdne, a stále ich sledujú. Po tom ako mi to odporučila dobrá známa som mal presne ten pohŕdavý pocit a vlastne som si to chcel prečítať, len aby som potom mohol vravieť aký to bol hrozný brak... Ale - som tiež len taký obyčajný Wray čo by chcel byť frajer ako Matkin a aj ja som "musel" túto knižku (zadarmo dostupná na internete mimochodom) odporučiť všetkým mojim dobrým priateľom. Aj keď je to lacné...
• Brian Azzarello + Marcelo Frusin
  Samozrejme ešte stále mám rád komiksy a fakt dosť sa mi páčili vydania Hellblazera od dvojice Azzarello, Frusin. John Constantine je v Azzarellovom scenári proste frajer :) Trošku sa možno stráca ten jeho britský charakter, motív "som sviňa, a všetci moji kamaráti sú preto mŕtvi" tu tak tiež necítiť a je to skôr zmysle John vs. celý svet, ale - presne to mi občas v klasickom Hellblazerovi chýbalo. Frusinova kresba je proste umenie :) Nie som nejaký znalec cez komiksy, ale Frusin kreslí asi najlepšie z toho všetkého čo som doteraz videl. Kresba je jednoduchá, čisté línie, a postavičky majú trošku prehnané proporcie (John má vždy trojuholníkovú tvár, oči väčšinou v tme aby jeho pohľad viac bodal a rozcuchané blond vlasy - klasický akčný hrdina. Všetky ženy a dievčatá vyzerajú rovnako - rovné vlasy veľké oči a ešte väčšie ústa a z nejakého dôvodu pôsobia hrozne sexy) ale - aj toto je presne komiksová kresba čo sa mi páči. Vydania Hellblazera 146-174 sú teda podľa mňa čosi ako povinné čítanie :)
• Charles Burns - Black Hole
  Toto je ďalší z komiksov, ktorý stojí za zmienku. Príbehom aj kresbou. Príbeh sa odohráva v 70tych rokoch, čiže samozrejmosťou je veľa drog a sexu, ale aby to nebol len ďalší nudný príbeh o hipíkoch to čo robí dej zaujímavým je hororový scénár (medzi mladými sa šíri choroba ktorá spôsobujé telesné zmeny a prenáša sa najmä sexom) ku ktorému sa úžasne hodí čiernobiela kresba. Svetlá a tiene sú poriadne kontrastné ako v správnom noir príbehu. Atmosféra je krásne sureálna a pochmúrna, texty sú plné pekných fráz (z ktorých cítiť vplyv drog) no a aj erotika (a k tomu napätie) spôsobuje, že sa to tak výborne číta. Znova teda nič pre priaznivcov klasických komiksov plných explózií, bitiek, zbraní a mŕtvol ale všetkým ostatným veľmi doporučujem. Mimochodom - vraj sa chystá aj film (a český preklad komiksu). Ak bude aspoň spolovice tak dobrý ako pôvodný komiks tak sa hrozne moc na ňho teším...
• Nochnoy dozor a Dnevnoy dozor
  Rusi ma teda dosť prekvapili týmito filmami. Možno aj preto, že z ruskej kinematografie som doteraz poznal iba Krížnik Potemkin, Mrázika a sovietske komunistické sci-fi filmy ktoré vysielali na prvom programe v ČSSR. Vlastne - ani som netušil, že v Rusku sa v poslednej dobe nejaké filmy vôbec natáčajú. (podľa IMDB za posledných 5 rokov natočili v rusku stovky nových filmov...) No ale naspäť k nočnej a dennej hliadke. Najzaujímavejšie je vizuálne spracovanie (najmä v Nočnej hliadke). Niektoré efekty sú na omnoho lepšej úrovní ako hollywoodska produkcia. Akčné scény a epické bitky vyzerajú ako z Pána prsteňov, a dej je - no taký ruský :) Počas celého filmu cítiť kontrast biedy a luxusu moderného Ruska a - asi toto to robí tak neamerické. No a o čom to vlastne je? Taká klasika - odveký zápas medzi dobrom a zlom, láska, zrada, kúzla a upíri... Klasika ale veľmi zaujímavo spracovaná.
• El Laberinto del fauno
  Už dlhšie som sa chystal na tento film, len akosi nikdy nebolo času. To čo ma presvedčilo boli všetky tie ocenenia. 3 oskary, 65 ďalších cien a 58 nominácií... Okrem toho "všetci" vraveli o tom aké je to úžasné tak - no proste som "musel". Veľmi krátko - myslím, že nepreháňajú a film si všetky tie ceny zaslúži. Atmosféra (španielsko, vojna) mi hodne pripomínala Diablovu chrbticu od toho istého režiséra, ale Panov Labyrint je podstatne viac prepracovaný. Hlavný dej je zvláštne spojenie fantazijného rozprávkového sveta a reálneho sveta uprostred vojny. Znie to dosť zvláštne ale tieto dva svety sa vo filme prelínajú úplne prirodzene! Všetko s perfektnou hereckou zostavou (hlavná detská hrdinka je proste úžasná...), scény z filmu sú ozajstná lahôdka pre oko a soundtrack (jeden motív v rôznych variáciách) je tiež výborný. Proste čosi čo _musí_ každý kto má rád filmy vidieť.

No a okrem toho, aspoň spomenúť si zaslúžia Grant Morrison - WE3, Foglarove Rýchle šípy, Enigma od Petra Milligana, Soylent Green a Harrisonova "Make Room, Make Room!", Darren Aronofsky - Fountain , Star Trek Enterprise, Losers od Andy Diggleho, Kurosawove "Sny", Haileho Let do nebezpečia, Bassov Cirkus Humberto, Karel Čapek, Persepolis, Factotum, The Jacket, Diana Krall, Yann Tiersen a mnohé ďalšie nádherné veci ktoré som objavil len nedávno, iba ma práve teraz nenapadnú...

24 05 2007

---

Veľmi som sa k stránke znova nedostal - veľa inej práce... Pomaly sa tieto hedlajny menia na malý blog - taký ten blog čo nemám rád. Ale asi sa tomu nevyhnem, takýto formát písania mi celkom vyhovuje.

Na mojej galérii som zase veľmi nepracoval. Ale vlastne - myslím, že to už celkom funguje. Je tam viac ako 200 mojich fotografií (a na spracovanie čakajú ďalšie stovky :), bolo to naprogramované pre Operu (áno, naprogramované - celý engine aj dizajn je napísaný úplne od nuly, asi som troška masochista) ale funguje to aj v JESPRovi (to je skratka pre Jediný správny prehliadač - IE) a snáď aj v ostatných. Ak nie, tak verím, že mi nahlásite chyby :)
Nemám rád spam, ale záleží mi na Vašich komentoch, tak sa prosím premôžte a keď už tam ste a páčia (alebo nepáčia) sa Vám tie moje pokusy tak sa zaregistrujte (kliknite na tú šípku hore), pohodnoťte mi foto, nechajte odkaz v knihe návštev, pozrite si moje články o fotení a photoshope... :)
Do menu napravo to zatiaľ stále nedám lebo je to vo vývojovej fáze ale - navštíviť moju fotogalériu môžte už teraz.

Pred pár mesiacmi som si kúpil tablet a ešte pár mesiacov predtým som zapojil na môj počítač 3 monitory (ako správca siete, grafik, dizajnér a programátor proste potrebujem priestor :) Samozrejme, že najviac to ocením v Photoshope a celkovo som ten Photoshop opäť raz podrobne skúmal a zistil som (už neviemkoľkýkrát), že ten program má neuveriteľné možnosti... Dokonca ma to celé zaujalo natoľko, že som o tom napísal malý článok, v ktorom sa môžete dočítať okrem iného aj to čo sú to akcie a dávkové spracovanie obrázkov v Photoshope a ako Vám to môže ušetriť čas.

Inak som na stránke nepridal úplne nič, akurát tú ikonku dole "Typed on Dvorak". Ešte stále sa to len učím (v skutočnosti som len lenivý odvyknúť si od QWERTY) ale keď píšem čosi na stránke tak to robím v PSPade na Dvorak klávesnici a tak som na seba tak trošku hrdý a preto tá ikonka :)

Ďalej som nakúpil pár "hlúpostí" na ebayi a za necelých 30 libier (1500Sk) sa mi podarilo k môjmu Canonu 30D dokúpiť dva blesky a diaľkové odpaľovanie... Nemá to samozrejme vymoženosti ako TTL, nemám ani reguláciu výkonu (čo dosť chýba), vyžadovalo to trošku úprav ale - v porovnaní s cenami nových Speedlite bleskov (150 libier a viac za jeden blesk) - na moje hranie a pokusy to bohate stačí :) A aj táto téma ma zaujala natoľko, že plánujem o tom napísať v blízkej dobe článok...

A nakoniec :) Nemám na stránke sekciu linky, ale je tu jeden chalan - talentovaný grafik a fotograf, a - celkom ma tá jeho tvorba zaujala, takže môžte skúsiť navštíviť jeho stránku. Má tam čosi z jeho 3d tvorby (pracuje v 3Dstudiu), fotogalériu a okrem iného aj fajn časť o úprave konkrétnych foto v Photoshope - aj ja osobne som v tých tutoriáloch našiel pár dobrých tipov... (ale v skutočnosti tu tento link dávam iba preto, že som mu sľúbil, že ho tu niekde spomeniem :)

A keď už to má byť blog tak zoznam 10 vecí čo ma v poslednej dobe zaujali, čo sledujem, čítam, počúvam a - tak vôbec :)

• Heroes
• Junji Ito - Gyo
• Junji Ito - Uzumaki
• Jan Švankmajer - Něco z Alenky
• Jamie Delano - Hellblazer
• Steven T. Seagle - American Virgin
• Ludvík Souček - trilógia Cesta Slepých Vtákov
• Paulo Coelho - Alchymista
• Neil Young
• Amparanoia

13 04 2007

---

Pred pár týždňami som sa zúčastnil kurzu "MS2273 - Managing and Maintaining a Microsoft Windows Server 2003 Environment" a keď už som sa rozhodol že skúšku na certifikát MCSP nepotrebujem, tak som si to celé zopakoval aspoň v poznámkach o servri 2003.
Kurz bol zameraný skôr na tie úplné začiatky, čo sa Windows 2003 Servra týka, ale - keďže mnoho som na túto tému na slovenskom internete nenašiel - snáď to niekomu pomôže.

Celé toto "serverovanie" mi zabralo pár týždňov a tak som sa nevenoval projektu Fotogaléria, ale SQL funguje, dizajn je zhruba navrhnutý aj engine vcelku pracuje, sú tam aj foto, len - stále to nie je finálna verzia, takže práve na tom budem v najbližších dňoch pracovať.

S príchodom IE7 sa ukázalo že zas funguje inak ako jeho predchodca tak som malý kúsok upravil CSS štýl. Nie je to úplne otestované ale snáď v Opere a Internet Exploreri funguje všetko ako má.

Malý kúsok sa musím znova pochváliť - kúpil som nejaké nové šošovky na fotoaparát, v práci som rozbehal viacmonitorový (4 monitory) desktop (a zas len nadávam na lcd) a kúpil som si tablet. Trošku si na ňho ešte stále iba zvykám (na viac ako jednom monitore je s tým malý problém) ale snáď mi to teda v tom photoshope pomôže a už čoskoro pridám nejaké nové foto či článok.

staršie...