Dobro vs. Zlo

Každú vec by malo byť možné označiť či charakterizovať ako dobrú resp. zlú. Ak samozrejme uvažujeme, že neexistujú "neutrálne" veci. Ak sú teda veci dobré a zlé malo by byť možné nejak ich spoľahlivo rozlíšiť. Myslím, že možno tvrdiť, že každý človek - jedinec sa môže na základe svojho morálneho kódexu jednoznačne vždy rozhodnúť či je vec správna, alebo nesprávna. Problém je v tom, že toto jednoznačné hodnotenie dobra, či zla je subjektívne. Iný človek tú istú vec môže na základe svojho presvedčenia hodnotiť úplne ináč. Typickým príkladom je vojna, kde každá strana verí v svoju pravdu a to čo koná pokladá za správne a dobré. Každé takéto naše hodnotenie dobra a zla je teda príliš zaujatá a subjektívne. Nikto teda nemôže rozhodnúť čo je naozaj dobré. Ak aj väčšina tvrdí že je "to" dobré a iba málokto "to" pokladá za nesprávne, nemožno objektívne rozhodnúť kto má pravdu. Pravdu majú obaja a ani jeden zároveň. Ak však nikto nedokáže spoľahlivo objektívne poznať dobro a zlo, nedokážem to ani ja sám. Je teda celkom kľudne možné, že všetko to "dobro" čo konám je možno "zlo" černejšie ako noc keď nesvieti mesiac. Všetci tí sudcovia a vladári teda možno vôbec nerozhodujú správne. Snažia sa o "dobro väčšiny" na základe demokratických ideálov, ale dobro väčšiny NIE JE univerzálnym dobrom. Z istého uhlu pohľadu to môže byť "zlé". Na základe predošlého je potom veľmi pravdepodobné, že neexistuje nijaká "zaručene dobrá" vec. Otázka morálky a etiky za takýchto podmienok potom naberá úplne iný rozmer. Ak je morálne a etické konať "dobro" potom nemôže existovať ani univerzálna morálka. Nemožno ďalej rozhodovať o dobrých a zlých, podľa toho či konajú v súlade s NAŠOU morálkou, tak veľmi odlišnou od morálky ICH a často odlišnej od morálky väčšiny. Pri správnom "naservírovaní veci" všetko čo konám je dobré. Na základe subjektívneho morálneho kódexu je potom každý (alebo skoro úplne každý) DOBRÝ. Každý kto nekoná v rozpore so svojim svedomím. Pri extrémnom uhle pohľadu aj vražda môže byť správna, dobrá a etická. Ak zavraždím, lebo je to podľa mňa správne - a som o tom presvedčený z celej hĺbky srdca - to, že ma odsúdia je ostrá urážka môjho morálneho kódexu a to čo robia (že ma odsúdia) je zlé. V tejto chvíli NIKTO nemôže povedať, že to čo tu píšem je úplne na hlavu postavené, lebo nik nepozná objektívnu pravdu, ani dobro a zlo. Dobro a zlo, ktoré poznáme je stále len dobrom a zlom väčšiny. Dobro väčšiny je však veľmi neefektívny prístup. Ak sa aj vladári snažia o čo najväčšie dobro pre čo najviac ľudí, pre mňa samého to môže byť úplne zlé. "Dobro väšľiny" ešte nemusí byť aj dobrom mojim. Budovať teda morálne zásady na základe toho, čo pokladá za správne väčšina je budovaním "dobra väčšiny", čo však ako sme uvažovali môže byť "zlom" pre mňa. Povedané inak - tým, že budem "dobrým" človekom ("dobrým" z hľadiska "dobra väčšiny") si môžem narobiť problémy a budem možno nútený konať veci, ktoré sám pokladám za "nesprávne" iba preto, že svet ich pokladá za "dobré" Ak chcem byť teda skutočne "dobrý" (to slovo "skutočne" opäť nie je namieste, lebo nemožno posúdiť čo je "skutočne" dobré a preto "skutočne dobré" neexistuje) musim brať ohľad nielen na väčšinu ale aj na seba samého...