Poznanie

Poznanie. Každá veda sa snaží poznať a pochopiť svet po svojom. Každý rok vzniknú desiatky nových vied, aby umožnili pochopiť to, čo nedokázali vedy pred nimi. Rozkladajú SVET na malé čiastočky v predstave, že tieto fragmenty a ich poznanie umožnia pochopiť celý systém. Je to možné? Čo je svet? Alebo čo ho tvorí? Podstatný fakt je, že hovoríme o svete ľudskom. Svete človeka. Človek sám je podstatný, pretože je to on kto tvorí nutnú podmienku existencie ľudského sveta. Prečo teda skúmať všetko to mimo človeka? Či azda nie je práve človek ten najpodstatnejší? Načo svet bez ľudí? Nie, nie je to matematika, fyzika ani biologia, či iná univerzálna veda, čo poskytne poznanie sveta. Alebo vlastne - áno povedia nám aký svet je a ako funguje, ale to nie je ten svet, o ktorý nám ide - je to svet abstraktný - nie ľudský. A okrem toho, či to nie je človek, ktorý si vytvoril všetky tieto "nezmyselné" vedy? To ČLOVEK je kľúčom k poznaniu. Je síce krásne, že povedzme taká gravitácia pôsobí na všetko neživé i živé a isto by pôsobila aj keby tu človek nebol, ale bola by snáď pre nás podstatná keby žiadni ľudia neboli? Nič - žiadne poznanie nemá význam v svete bez ľudí. Iste svet môže existovať bez ľudí, ale mal by taký svet zmysel? Kto by uvažoval, kto hľadal podstatu? Bez človeka nemá NIČ zmysel. Každý malý prvok nášho doterajšieho poznania je v bližšej či vzdialenejšej interakcii s človekom. Všetko súvisí s človekom, a žiadne poznanie nemá význam, ak by nebol človek. Ak je teda človek tým najpodstatnejším - a nepochybne je - prečo nevenujeme viac pozornosti skúmaniu človeka? Prečo neskúmame seba? A dá sa to vôbec? Iste, existuje celý rad psychovied, ale ktorá z nich nám dá odpoveď na otázku "kto je človek?" Aký je? Poznáme tisíce univerzálnych matematických či fyzikálnych zákonov, tak nepochybne platných v materiálnom svete. Ale koľko týchto univerzálnych zákonov hovorí čosi o človeku? Koľko istôt máme ohľadom človeka? Celý svet - vesmír - všetko je CHAOS. Neusporiadaný pohyb a energia. Čo tomu všetkému môže dať zmysel? Čo bude formovať ďalšiu realitu? MYŠLIENKA. Práve človek tvorí myšlienku. Človek de facto tvorí realitu. Stále veríte, že je málo podstatný? Všetko je dielom človeka. Môžete namietať, že existujú miesta, veci, galaxie - nič z toho nevytvoril človek, ale to nie je podstatné - to nie je ľudský svet... Ale veci, miesta dosiahnuteľné, stačí myšlienka - hocijaký vnem na ne a stávajú sa realitou, časťou ĽUDSKÉHO sveta. Človek tvorí svet. A keď sa raz najvzdialenejšia galaxia stane súčasťou nášho poznateľného a známeho sveta, bude to človek, kto ju začlení k doterajšiemu svetu. Bude to človek, kto ju "vytvorí". Je človek stále málo podstatný? Nie, dovolím si tvrdiť, že človek je najpodstatnejší. Človek je podstata sama... Hor sa teda poznať človeka. Tu je však hneď prvá prekážka - ľudí sú miliardy. Ak by sme chceli poznať nejaký univerzálny ľudský zákon - museli by sme dokázať, že platí pre všetky tie miliardy ľudí... Človek musí umrieť, človek musí dýchať, človek musí jesť... To sú všetko univerzálne biologické zákony, po biologickej stránke sú si ľudia podobní - poznanie nie je až také zložité, nám však ide o duševno človeka. Pretože je to duševno človeka, ktoré je podstatou sveta. A tu je poznanie omnoho tažšie. Aká je šanca, že nájdete dvoch ľudí, ktorí vyzerajú úplne rovnako? Malá? A aká je šanca, že nájdete dvoch ľudí, ktorí myslia úplne rovnako? Je teda vôbec možné poznať človeka? Nie - nemožno tvoriť univerzálne závery platné pre všetkých ľudí rovnako. Vynára sa však ďalšia otázka. Je to vôbec potrebné? Načo je mi poznať celý ľudský svet? Ak by sa mi to aj podarilo, isto by prišiel niekto iný a jeho poznanie by bolo odlišné. Univerzálne pochopenie sveta vôbec nie je podstatné. Nie pre mŇa. Podstatné je poznať a pochopiť svoj vlastný ľudský svet. Je to jediný svet, v ktorom žijem a pre mňa je iba tento podstatný. A ako vznikol môj svet? Stvoril ho človek. JA. Svoj svet teda dokážem poznať iba ak pochopím seba samého. A to je podstata - alfa i omega celého "univerzálneho" poznania. Ak pochopím seba - pochopím všetko. Celý môj svet. I ja sám som však veľmi zložitý. Okrem toho ak už aj niekedy celkom úplne pochopím kto som, v tej chvíli sa zo mňa stáva nový človek - človek, ktorého musím preskúmať. Poznávanie seba samého je nikdy nekončiaci sa proces. Je teda svet - môj svet poznateľný? Nie - iba jeho časť. Ale i tá časť - jej poznanie zmysel má. Čím hlbšie poznám sám seba, tým hlbšie chápem svet. Nikdy ho však nepochopím úplne - tak ako seba samého.

Svet je nekonečný. Ten môj - určite. Je ohraničený mojimi zmyslami, ale len veľmi jemne ohraničený fantáziou. Všetko čo si dokážem predstaviť sa stáva súčasťou (aj keď možno irelevantnou) môjho sveta. Mohlo by sa teda zdať, že čím je moja osobnosť jednoduchšia - tým bude poznanie sveta rýchlejšie a ľahšie. Iste - bude, ale bude mi takýto "malý" svet stačiť? Vychádzajme z predpokladu, že svet a osobnosť sú navzájom prepojené. Zmeniť svet je potom ľahké - stačí zmeniť seba. Ja som kľúčom ku všetkému. V mojom svete som najdoležitejší Ja. Egoisticke? Bez toho to ale nejde! Ak sa chcem vyvinúť - byť lepším človekom musím postaviť do stredu vesmíru seba. Som egocentrický - avšak iba v mojom svete. A to je prirodzené, lebo každý je centrom svojho vlastného sveta.