o mne

Narodil som sa v 1978 v Lipt. Mikuláši, potom sa asi tak 14 rokov neudialo nič výnimočné. Záľuby som si vytvoril približne keď som začal chodiť na strednú (SPŠE Lipt. Hrádok). Po ukončení (úspešnom :) strednej školy, som začal študovať na Technickej Univerzite v Košiciach, najmä preto, že som mal veľmi rád počítače. Po troch rokoch sa mi však "vďaka" zhode rôznych okolností podarilo (neúspešne :( túto školu opustiť. V roku 2005 som doštudoval (opäť úspešne :) na Vojenskej Akadémii v Lipt. Mikuláši. Potom som odišiel do Londýna kde som strávil pekných 6 rokov (2005-2011) odtiaľ naspäť domov na Liptov a v tejto chvíli robím len to čo chcem... Tu na Slovensku to znie trochu zvláštne keď poviem "nerobím nič", ale som šťastný a spokojný - koľko zo zamestnaných to môže povedať :) ?
Budúcnosť až tak jasne nevidím ale určite ešte chvíľu pauza a potom sa zaradím naspäť do produktívneho života.

Počítače

Som počítačový expert. Ak mám povedať jednu vec v ktorej som najlepší - počítače. Nie som na to až tak hrdý ale je to tak...

S prvým počítačom som sa stretol, niekedy v roku 1988. Na základnej škole som sa prihlásil na krúžok "Počítače" a tam som prvýkrát uvidel počítač PMD85. Naučili nás aj čosi programovať v BASICU, ale čo si budeme klamať, omnoho viac ma zaujali hry ako Búranie steny, či Pristávanie na mesiaci :) Keď som bol v šiestej triede (1991) rodičia nám (spolu s bratom) kúpili prvý počítač Didaktik M. Taktiež som sa na ňom naučil pomerne dobre programovať v Basicu, (spravil som aj pár, naozaj veľmi jednoduchých hier :) a trošku som začal aj so strojovým kódom. Ale to mi veľmi nešlo... Opäť si nejdem vymýšľať a poviem rovno, že najviac času som strávil pri počítačových hrách. Najviac sa mi páčili adventúry ako Dizzy, a potom samozrejme klasická vesmírna strielačka R-Type. Bolo toho však určite omnoho viac, s Didaktikom som prežil nejakých 5 rokov života. Vtedy sa mi zhoršil zrak asi o 1 dioptriu a zlepšila znalosť angličtiny asi o 300%. Niekedy v 7. ročníku (1992) som sa prihlásil na ďalší počítačový krúžok, kde som sa dostal k ďalšej novinke - počítačom triedy PC XT a PC AT 286. Dnes to určite znie smiešne, ale ten kto mal dlhý čas Didaktik M a potom zbadal čosi tak super ako 286tku, určite vie aký som bol vtedy nadšený. Celé to bolo úžasné ale najviac si pamätám na to aké to bolo krásne farebné. Ani dnešná 24bitová grafika mi nepripadá tak krásna ako tie pestré 16farebné formule, alebo F117 Fighter Bomber. Počas prvého ročníka na strednej (1994) som pravidelne trávil poobedia a večery v školskom laboratóriu a k šťastiu mi stačil Norton Commander a 286tka... Potom si môj kamarát - Kylen - kúpil 386tku DXko a tak som začal dosť času tráviť u ňho :) A-Train, Dune 2, Supaplex... V tej dobe stál počítač zhruba 50000 a bolo poriadne ťažké presvedčiť mojich rodičov, že čosi také proste POTREBUJEM. Asi tak po roku (1995) sa mi to nakoniec podarilo a ja som mal svoj prvý počítač 486DX4-100MHz. V tej dobe to bolo úplne najvýkonnejšie šidlo, a nikto na blízkom okolí nemal niečo tak výkonné. Priebežne som sa popri tom naučil v škole pomerne dobre programovať v Pascale, a možnosť vytvárať EXE súbory sa mi zdala byť tak úžasná, že Pascal som považoval za najvýkonnejší programovací jazyk na svete. Samozrejme, že som opäť veľké množstvo času trávil pri počítačových hrách, a tie na ktoré si najviac spomínam boli asi Doom, Ufo Enemy Unknown, Little Big Adventure a neskôr Heroes Of Might And Magic 2. Keď bol môj počítač obohatený o zvukovu kartu Gravis Ultrasound PnP, začal som sa intenzívne venovať, aj počítačovej hudbe. Ako všetko tak aj môj počítač čoskoro zostarol (1999) a jeho nasledovníkom bol starší Cyrix233. Odvtedy mi je vývoj počítačov viac menej ľahostajný a berem ich ako samozrejmosť. Nesnažím sa mať to najrýchlejšie, a konfiguráciu mením iba vtedy keď sa niečo pokazí, a nahradím to vždy tým najlacnejším v cenníku. V prvom ročníku vysokej školy (1997) som na Technickej Univerzite zoznámil s programovacím jazykom C, a tak veľmi ako som ho v úvode neznášal, ho dnes mám rád. Taktiež v Košiciach (1998) som sa začal venovať 3D grafike. Skúšal som to v Caligari Truespace, a aj keď je rozhodne omnoho slabší ako povedzme 3D studio, dlho som ho ho používal, a to aj na 2d grafiku. Ďalšie moje počítače boli AMD Duron Applebread (2003), potom môj prvý laptop - Acer Travelmate (2005), Intel Q9300 (2008), i7 950 (2011). A potom ďalšia približne stovka počítačov a servrov o ktoré som sa ešte pred nedávnom staral v práci každý deň...
V 2011 som si dal od práce prestávku, nie však od počítačov a tak - aj keď to už nie je celkom ono, opäť som sa trošku vrátil k počítačovým hrám, konkrétne skúšam najmä staršie záležitosti (1990-2000) kvôli nostalgii, ale občas ma zaujme aj čosi z dnešných vecí (Oblivion).

Ešte v poslednom ročníku na strednej som sa veľmi letmo oboznámil aj s Internetom, ale úplne najviac som si ho užil v Košiciach. Už vtedy (1998) som si urobil moju osobnú stránku na wray.miesto.sk, ale prevádzkovatelia servra mi ju ani neviem kedy zrušili... Keď som skončil v Košiciach tak sa aj môj prístup k internetu značne obmedzil. V mojom rodnom meste sme síce mali mestskú počítačovú sieť, a to dokonca medzi prvými mestami na Slovensku (1997) avšak rýchle a neobmedzené internetové pripojenie bolo vtedy pre študenta stále veľmi drahé. Až niekedy koncom roka 2004 som konečne dostal rýchly internet aj ku mne domov, a odvtedy sa iba utvrdzujem v starom známom - "Internet je veľká vec...". Moje počítačové schopnosti sa snažím samozrejme stále čoraz viac rozvíjať, lebo v tejto oblasti sa musíte učiť proste stále :)
Spravil som 2 semestre Cisco Network Academy (2004), ale siete ma extra veľmi nebavili, keď s tým človek nerobí, tak je to len teória... Na VŠ som mal diplomovú prácu na tému Umelá inteligencia - Expertné systémy (2005), a vytvoril som robota čo prešiel v spolupráci s tým čo som naprogramoval bludisko, a aj keď to podľa mňa bola úplná somarina, tak sa to komisii pri obhajobe páčilo, a aj na ŠVOČ som sa s tým umiestnil. V Londýne sa mi podarilo zamestnať sa "v obore" a tak som bol od roku 2006 správcom siete (vždy som si myslel, že tí správcovia sú nejakí strašne veľkí machri na počítače, ale nie je to nič zložité), neskôr (2008) ma vlastne povýšili na Správcu počítačového a komunikačného systému, a posledných pár rokov (2009-2011) som bol neoficiálne IT manažér (čo je ďalší výraz čo znie vznešene, ale inak je to až na pár drobností, povinností a zodpovedností stále to isté).
V tejto chvíli ma zaujíma na PC najmä foto post-processing, web design, php+mysql, css a kvôli práci siete a Microsoft Server. Programovaniu sa v poslednej dobe nevenujem a mám zlé tušenie, že už sa k tomu nedostanem. Vlastne celkovo - počítače sú pre mňa čoraz viac iba nástrojom, je fajn im rozumieť, a som hrdý na to že som geek ale - na svete sú aj ďalšie veľmi zaujímavé veci, vidím to asi skôr manažérsky - využívam počítače na realizáciu mojich cieľov nápadov a plánov...

Hudba

Ešte na základnej (1984) ma rodičia prihlásili na hudobnú školu, ale akordeón sa mi veľmi nepozdával. Neskôr (1994) keď som sa dostal ku klávesom a počítaču, ovplyvnený dancefloorovými hitmi rokov 90tych, som začal tvoriť hudbu na počítači. Takže ako už asi správne tušíte, mojou ďalšou veľkou záľubou je hudba. Neskôr som si uvedomil, že bežný európsky dancefloor je predsa príliš jednoduchý, a zapáčilo sa mi holandské techno. Ďalšie moje výtvory v FastTrackeri 2 sa teda niesli najmä v tom duchu. Asi tak okolo roku 1996 sa stala však veľmi smutná vec. Na môj počítač sa dostali Windows 95 a 98. Neskôr som sa musel zbaviť aj môjho starého Gravis Ultrasoundu pretože mal ISA zbernicu. Táto konfigurácia spôsobila, že mi FastTracker prestal fungovať. Takto teda skončilo moje obdobie elektronickej hudby. Hudbu mám však veľmi rád, preto som to skúsil s elektrickou gitarou. Neviem, či to niekto skúšal tiež, ale ja som hrával asi tak 2 roky na elektrickej gitare (môj otec hrával, a hráva v skupine), bez toho aby som ju zapojil na reproduktory. Márne ma mnohí presvedčovali, že na to je predsa klasická akustická gitara, mne sa to tak proste páčilo. Potom, na moje 20te narodeniny (1998), som si v Košiciach kúpil mojú prvú vlastnú gitaru. Akustická SC Hora (ďakujem Kylenovi za pomoc pri výbere), ktorú mám dodnes veľmi rád. Vtedy som počúval pop rockovú hudbu a český folk, a snažil som sa hrať presne to isté. Pomedzi to, som si občas zahral aj na elektrickej gitare (už zapojenej :), ale akustickú gitaru mám až dodnes radšej. S pár kamarátmi sme skúšali založiť skupinu, a ani neviem prečo, sa nám to nikdy nepodarilo. Ďalší zlom v mojej hudobnej kariére prišiel koncom roka 2002 keď mi otec (v tomto ho mám veľmi rád za to, že ma podporuje v hudbe, vlastne párkrát som hral na base aj v Prameňoch - country skupine môjho oca) kúpil staršiu používanú basgitaru Ibanez SDGR. Na basu som hrával až kým som neodišiel do Londýna (2005). Hrával som na nej a spieval s pár kamarátmi, ale taktiež sme sa približne po roku rozpadli. Neskôr som viac menej nepravidelne hrával s kamarátom MetalHammerom, ale - aj to sa skončilo skôr ako poriadne začalo, najmä preto, že posledný rok na vysokej bolo dosť starostí v škole a potom som odišiel preč zo Slovenska. Keď som prišiel do Londýna tak nová gitara - nejaká čínska elektroakustická XP Guitars a malé kombo boli jedny z prvých vecí čo som si tu kúpil (2006), ale - keďže nebolo úplne na nič čas tak, žiadne veľké hranie sa nekonalo. Nič nové som nezložil, a zahral som si možno raz do mesiaca :(
V 2011 som sa vrátil na Slovensko a naplánoval si niekoľko mesačné prázdniny, kúpil si kvôli motivácii nové hudobné nástroje (pár gitár a efekt, dobro, trombón...) ale zatiaľ sa nejak neviem prinútiť k tomu začať s tým vážnejšie. Snáď už čoskoro. A naučím sa hrať aj na klavír :)

Film

Keď som mal asi 10 rokov tak frčali filmy štýlu Rambo, Commando, a hity s Bruce Leem. Kto nevidel tieto tak proste nebol in, a takto to začalo aj so mnou... Potom prišli hviezdy z Policajnej akedémie, a akčné kung fu filmy. S filmami to však na Slovensku pred rokom 1989 nebolo nič moc, a ako sa ukázalo tak ani po revolúcii sa nezmenila karta tak ako by náročný divák chcel... Ako správny geek som mal rád najmä scifi, na strednej škole (1994) som na ČT1 prvýkrát videl Star Trek - Ďalšia Generácia, ale naozajstným fanúšikom Star Treku som sa stal, keď som objavil Star Trek Voyager (1998). Medzitým (1995) som najviac času trávil pri Béčkových filmoch ktoré chodili o 22.00 na VTV, a aj keď ich dnes berem iba ako lacné akčné braky (videl som dva rôzne filmy, kde bola jedna scéna úplne rovnaká, ešte aj tí istí herci :) stále mám tento typ filmov rád. Neskôr VTV zrušili, ale v tom čase (1998) som už na šťastie bol na internáte v Košiciach. Fungovala tam študentská televízia, a tam som videl asi najviac kvalitných filmov z 90tych rokov. Myslím, že vtedy niekedy sa mi začal vytvárať môj filmový vkus. Filmy ktorým som dovtedy nerozumiel, a označoval som ich iba ako "poľské psychologické inscenácie" sa mi zrazu začali vcelku páčiť, a až do dnes sa mi páčia také náročnejšie filmy. Nemám príliš rád komerčné filmy, ale aj medzi nimi sa nájde občas výnimka. Z rozmachom internetu a formátu divX sa sledovanie filmov stalo ešte jednoduchšie a odvtedy (1999) mám možnosť sledovať nie to čo ponúka televízia, ale to čo si sám vyberiem. Mrzí ma že už nechodievam do kina tak ako kedysi ale - je to tak. Doba sa zmenila a ja s ňou. Z nostalgie - pre ten pocit kina som si pár trhákov pozrel na veľkom plátne (5. Element, Matrix, Sin City, Avatar) ale - už to veru nie je ono. Snáď sa kiná prispôsobia a prídu už čoskoro s niečím prevratným aby ma odlákali od sledovania filmov doma :)
Tak ako som sa začal považovať za náročnešieho diváka, začal som filmy aj "hodnotiť". Ešte na základnej škole (1991), som mal zošit, kde som si lepil obrázky z filmov a potom robil štatistiky ktorých filmov je v televízii najviac (podľa žánru, krajiny, hercov...) Odkedy som mal svoj prvý počítač (1995), začal som si robiť svoju prvú elektronickú databázu filmov - stovky textových súborov. Pripojenie internetu nebolo ešte také bežné a tak keď som neskôr objavil imdb (1998) celkom som sa na seba hneval, že som to celé robil zbytočne lebo taká databáza už existuje. Čosi o svojich najobľúbenejších filmoch som napísal aj na svojej prvej web stránke (1998), ale priznám sa že veľa toho nebolo. Najviac "filmovej kritiky" som napísal v čase rozmachu divX. Na sieti boli vtedy desiatky filmov, ale internet ešte stále nebol samozrejmosťou (2000), takže som písal krátke popisy aby ostatní vedeli o čom film je, a či stojí za to si ho pozrieť. Aj toto ma po pár rokoch prešlo (s nástupom internetu, keď si recenzie mohol nájsť každý sám). Potom som na tejto stránke uverejňoval (2005) aspoň svoj rebríček najlepších filmov, ale aj s tým som prestal a dnes hodnotím a komentujem iba na stránkach tomu určeným - imdb a csfd.

Literatúra

Ešte pred pár rokmi by som tu nemal čo napísať. Snáď len to že nepovažujem knihy v dnešnej dobe rádia, televízie a internetu za dôležité. Knihy sú pre nudných ľudí. Dnes (2009) to vidím asi ako Thomas Jefferson: Nemôžem žiť bez kníh. Ak ešte pred pár rokmi som za jediné dôležité knihy považoval tie náučné, dnes to vnímam presne naopak. Informácie v náučných knihách starnú, ale beletria je navždy. Ale pekne pomaly od začiatku.
Čítať som vedel ešte pred základnou školou (1985), no s prvými knihami som začal neskôr. Najskôr to boli tie detské knižky a časopisy (1988), o čosi neskôr (1990) dobrodružné romány od Karla Maya a Julesa Verneho. Zároveň vtedy nastal u mňa zlom a literatúru som znenávidel kvôli povinnému čítaniu v siedmej a ôsmej triede. Najhoršie bolo že nás viedli najmä k láske k Slovenskej literatúre, a viem že to nebude znieť veľmi národne, ale ani dnes nepovažujem Slovenských autorov (pred 1980) za niečo čo sa oplatí čítať. Môj odpor k literatúre pokračoval aj na strednej škole a snáď jediný autor ktorý ma ako tak zaujal bol (český!) Karel Čapek. So svetovou literatúrou to bolo o niečo lepšie. V posledných ročníkoch základnej školy (1991) som začal so Sherlockom Holmesom, Troma pátračmi a knižkami zo série Vyber si vlastné dobrodružstvo, ale potom som sa literatúre dlho vyhýbal a tešil som sa že maturitná skúška zo Slovenského jazyka a literatúry (1997) je moje posledné stretnutie s knihami. Skúsil som však aspoň s audioknihy a rozhlasové čítania (1999) - výborný spôsob ako sa dostať k literárnemu umeniu bez čítania. Naozaj sa mi podarilo čítaniu pomerne dlho vyhýbať, až o pár rokov neskôr (2002) som si prečítal nejaké poviedky od Kinga a Vonneguta - najmä však kvôli zlepšeniu angličtiny. Príjemný návrat k literatúre, ale aj tak som s čítaním nezačal. Druhú šancu som čítaniu (v angličtine) dal znova o niekoľko rokov, keď som prišiel do Londýna (2005) a asi vtedy som knihy začal mať naozaj rád. Čo viac - nielen v angličtine, ale aj slovečine, češtine, ako audioknihy, na internete... Ešte o čosi neskôr (2007) som konečne začal aj s komiksami (vždy som tušil, že komiksy sú výborná vec, len som sa k tomu nikdy nedostal) a aj tie až dodnes milujem. Dnes nemôžem žiť bez kníh. Mám dokonca občas chuť aj napísať čosi vlastné. Áno. Čítanie aj písanie mám dnes veľmi rád...

Fotografia

Fotografia bolo čosi čo ma vždy lákalo, ale zdalo sa mi to celé príliš zložité. Ešte na základnej škole som na neviemkoľké narodeniny dostal prvý fotoaparát Zenit, vyfotil pár filmov, bolo to zaujímavé ale - asi nie dosť. Filmy mali len pár desiatok obrázkov, bolo treba vyfotiť celý film a potom nechať vyvolať fotografie čo zaberalo čas a stálo peniaze. Najmä farebné filmy boli pre mňa príliš drahé...
Druhý pokus nastal asi o 5 rokov (1995), najmä vďaka môjmu "akčnému" bratovi (vždy mal rád športy kde sa skáče, lieta, točí...) ktorého som fotil na malý automatický Olympus a urobil som (najmä kvôli bratovmu talentu) pár vydarených záberov. O ďalších päť rokov prišli prvé digitálne fotoaparáty, ktoré sa mi zdali byť super vynález, ale kvôli cene si ich nemohol skoro nik dovoliť. Kamarát si neskôr jeden taký hriešne drahý fotoaparát dovolil a o ďalších pár rokov (2002) mi ho aj požičal, fotoaparáty sa stali dostupnejšie, ale bohužiaľ ako študent som si niečo také ešte stále nemohol dovoliť vlastniť. Potom som si jedno leto (2004) povedal že je čas na môj prvý digitálny fotoaprát, a všetko čo som na brigáde zarobil (a ešte čosi extra čo som si musel požičať) som investoval do staršej Minolty Dimage A1, ktorú som považoval za jeden z najlepších fotoaparátov tej doby. (Kategória zrkadlovky bolo čosi úplne mimo mojich možností) Skutočne som s fotením začal (2005), ale všetko to boli len také pokusy alebo fotky do rodinného albumu. Nebola to určite celkom pravda ale vtedy som si vravel, že s tým fotoaparátom sa zas nejaké extra veľké umenie robiť nedá. Zmena nastala o rok neskôr, keď som na internete spoznal smidku a upozornila ma na portál vivo.sk. Myslím že práve vtedy som začal brať fotografiu vážnejšie, a vďaka prirodzenému talentu na počítače (a photoshop) mi to myslím celkom šlo. O pár mesiacov neskôr sa stala nepríjemná vec - môj fotoaparát sa mi pokazil. Mal som však šťastie, že vtedy som už pracoval (2006) - dokonca za hranicami, a tak zakúpenie novej digitálnej zrkadlovky Canon EOS30D nijak nenarušilo môj rozpočet. Tento vlastním až dodnes, a aj keď už nemám popri iných záľubách toľko času na fotografovanie, stále to považujem za moju "hlavnú" záľubu.

Šport

Môj otec je veľmi športovo založený človek. Odmalička nás vychovával k láske k športu, ale zase až taký športovec sa zo mňa nestal :) Prvý šport, ktorému som sa (iba vďaka otcovi) venoval bolo lyžovanie. Chodieval som na lyžiarske trénningy (1988) a úplne úplne vôbec ma to nebavilo. Lyžovanie ma nebaví nejak extra ani dnes, ale je to dobrý pocit keď si v zime idem polyžovať a nie len na modré trate. V zime sme chodievali tiež korčuľovať, každú zimu sme si robili vlastné klzisko, ale ani to ma veľmi nenadchlo (ale opäť - dnes som hrdý že si môžem v zime pokorčuľovať a ide mi to...) Moji rovesníci hrávali hokej, ale to nebol šport pre mňa. Ďalší šport ktorý otec u nás s bratom pestoval bol tenis. Ten ma bavil tak primerane, ale potom keď sa tenisové kurty dostali do rúk súkromníkom, tak sme nemali kde hrávať, a aj s týmto športom som prestal. Už od základnej školy (1991) nás tiež otec viedol k posilňovaniu s činkami, ale ani to nebol pre mňa vhodný šport, lebo som bol trošku štíhlejšej postavy. Až dodnes som štíhly, ale so striedavou pravidelnosťou cvičím aj dnes. Niekedy začiatkom 4tého ročníka na strednej (1996) som sa prihlásil na Karate (vtedy toho boli plné televízory) Veľmi ma to bavilo, bol som veľmi ohybný, takže to bolo pre mňa plus, ale keďze som bol slabý a pomerne chudý, tak to bolo tiež dosť ťažké. Podarilo sa mi získať aspoň žltobiely (posledný :) opasok, a keď som mal páskovať na ďalší, musel som odísť na školu do Košíc, takže tam som s Karate hneď aj skončil. V tom istom čase (1996) na Slovensko prišli inline kolieskové korčule, ktoré sa stali ďalším mojim veľkým koníčkom. V meste nám dokonca postavili U-Rampu takže moje korčulovanie zahŕňalo veľa skokov a otočiek. Keď sa mi zodrali kolieska, tak som práve vtedy nemal peniaze na nové, a tak som korčule odložil. (až do 2010) Neskôr (1998) som sa vrátil k bojovým športom - s kamarátmi sme si občas chodili zacvičiť do telocvične, ale dnes už sa tomu nevenujem vôbec. Ale je to škoda, celkom sa mi to páčilo. Na strednej sme na telesnej hrávali basketbal a volejbal, a vyslovene som to tam neznášal. Dnes si zahrám aj basketbal aj volejbal veľmi rád, ale len tak rekreačne. Šport mám celkom rád. Akurát nemám veľmi rád behanie a futbal. (ale aj ten si zahrám v rámci zábavy, a aj behať chcem už dlho začať :) V Londýne (2005-2011) nebolo na šport nejak čas (resp. bol som na to lenivý), ale aspoň som sa udržiaval v kondícii chôdzou.
Malá zmena nastala keď som sa vrátil na Slovensko (2011), pretože to bol tiež jeden z dôvodov. Chcel som sa viac venovať športu. Nedávno to môj kamarát zhrnul, že "keby som mal čas a peniaze, tak pestujem iba športy...". No a presne tak to vidím aj ja. Mám čas a peniaze - rozvíjam športy. Začal som behávať, korčuľovať, chodievam na bazén, fitness a strečing no a úplne najviac ma v poslednej dobe chytil badminton. Mám taký pocit, že toho bude čoraz viac :) Šport mám rád...

Okrem týchto hlavných mám samozrejme veľa ďalších záľub... Mám rád psychológiu, chémiu, ekonómiu, zemepis a cestovanie, umenie ale zároveň aj vedu a čokoľvek technické. Kompenzujem to náboženstvom a filozofiou, a občas zabrdnem aj do rôznych ezoterických "pavied".
A na konci tohto odseku som mal napísané, že moja veľká záľuba je namotávať a robiť si srandu z ľudí. A všetci čo čítali túto stránku sa ma na to potom pýtali, lebo to nie je práve záľuba na ktorú sa oplatí byť pyšný. Takže či som sa odvtedy zmenil? Ani trošku :) Už to možno nenazývam "namotávaním" ale "rozumieť ľuďom", "empatia", "vedieť počúvať a snažiť sa porozumieť druhému" ale to sú len pekné frázy - ide vždy o to isté :) Namotávky kde sa len dá...

Pst, hľadáte link na "zvláštnosti", čo som odstránil z menu napravo? Nuž asi som sa zas trocha zmenil, a nielen ja ale aj veľa vecí okolo, ale ak chcete vedieť moje "zvláštnosti" tak ako som to videl v roku 2005, kliknite sem.