Gabriela ako male dieta vyrastala v Kolumbii, kde o kazdodenne vrazdy nebola nudza. Tak trochu sa teda s vrazdenim zzila a krv a vsetko co suvisi zo zabijanim ju tak nejak zvlastne fascinuje. Sama si robi dennik, kde zbiera vystrizky z novin tykajuce sa nasilnych umrti. Zda sa jej preto uplne vynikajuci napad stat sa clenkou caty upratovaciek, ktore upratuju miesta cinu po vrazdach... Film ma taky pomaly dej, ktory nie je nejak hlboko rozvinuty. Cely cas je tu vsak pritomny tak zvlastny humor a az detinsky zaujem hlavnej hrdinky o vsetko co suvisi s krvou... Doprevadzane prijemnou latinskoamerickou hudbou, je to dobry film, ale nie pre kazdeho divaka...