Wrayova teória áut

This error is generated automatically. I am sorry, but this page is NOT available in English. The page You see right now, is here for compatibility purpose only. I am sorry for any inconvenience. It seems You've been on Slovak only page and clicked the note on the bottom. So - do You or do You not understand Slovak? Anyway - bottom line - this page is not available in English. Do You want to return to main page in English?

Úvod

Človek sa vo svojom živote prakticky stále stretáva s tým, že niečo vlastní. Vlastníctvom môžu byť jednak konkrétne hmotné veci, ako aj nehmotné (psychické?) veci. Nasledujúca teória podobne ako Kylen Wrayova teória optimálneho výberu, sa snaží o výber čo najlepšieho prvku. Na problém sa však pozerá z trochu iného hľadiska, jednotlivé objekty totiž nepovažuje za rovnaké. V tejto teórii zastupujú úlohu objektov práve autá.

Výber auta

Vezmime si situáciu, že si máme vybrať auto. Do úvahy musíme brať jednak naše finančné možnosti, a jednak "krásu" auta, o ktoré máme záujem. Situáciu je možné teoreticky zidealizovať na neobmedzené finančné možnosti a nekonečne "krásne" auto, pretože tieto dva faktory sa môžu časom upraviť. V takejto situácii je teda pravdepodobné, že si vyberieme to najlepšie auto. Je síce pekné, že sme si vybrali to najlepšie auto, ale čoskoro zistíme (a vpraxi určite zistíme), že auto je pre nás príliš dobré. Nedokážeme ho vlastne naplno využiť a predstavuje pre nás istý prepych. Tento fakt bude hrať významnú úlohu pri údržbe auta, pretože bude treba investovať viac peňazí ako pri jednoduchšom aute, a auto aj tak naplno nevyužijeme. Nasledujú tri možnosti.

1. Auto môžem predať (čím mierne stratím), a kúpiť auto, ktoré je pre mňa "akurát". Výhoda je v tom, že "nové" auto už nebude také náročné a bude mať všetky užitočné funkcie drahého auta. Nevýhoda je že predajom isto stratím, a tiež sa neskôr môže stať že auto mi proste nebude stačiť. (tento

2. Keďže auto je príliš dobré, možno sa na to pozerať aj z hľadiska že JA som príliš slabý. Nebudem teda meniť auto, ale seba až kým ho budem schopný ovládať lepšie a využiť viac jeho možnosti. Výhodou je že budem mať aj dobré auto aj ho budem lepšie vedieť využiť. Nevýhoda spočíva v cene.

3. Aj napriek všetkým výdajom si auto ponechám, pretože viem, že je to dobré auto a som na ňho zvyknutý. Výhoda je v tom že mi ostane dobré auto, nemusím si zvykať na nové aj keď je pre mňa príliš dobré, stále spĺňa moje požiadavky. Nevýhodou je cena.

Vo všetkých troch možnostiach sme dospeli k pozitívnemu cieľu. Výhody a nevýhody sú rôzne, ale v podstate sme v každej z možností spokojní. (*v prípade že sa vám nejaká z tých troch alternatív zdá byť omnoho lepšia ako ostatné, je treba uvedomiť si že príklad berie do úvahy autá, v skutočnom živote, sú si alternatívy naozaj rovnocenné resp., pre ten ktorý problém neviem presne určiť najlepšiu možnosť)

Uvažovali sme že si vyberieme to "najlepšie" auto. Ak však vezmeme do úvahy následky (tri predchádzajúce možnosti), vôbec sa nemusíme rozhodnúť pre najlepšie auto (neberúc ohľad na čas či finančnú stránku).

Tak isto môžeme kúpiť auto ktoré je pre nás "akurát" a využívať ho naplno. V prípade že nám auto už nebude stačiť, jednoducho vylepšíme určitú súčiastku a opäť máme auto, ktoré je ideálne pre naše potreby. Teoreticky je možné auto takto donekonečna vylepšovať a môže sa stať ešte aj lepším autom ako bolo to "pôvodne najlepšie". V praxi obmedzenie nastáva a to vačšinou z finančného hľadiska ako aj faktu, že všetko má svoje maximum. Táto možnosť sa javí veľmi dobrá najmä keď vezmeme do úvahy, že pri "dobrom" aute nemôžeme niektoré súčiastky jednoducho predať a využívať ho iba toľko, koľko potrebujeme. (preto aby sme ušetrili na údržbe). Problémom však je že pri "vylepšovaní", budeme možno výkon potrebovať v určitej chvíli ešte pred vylepšením a auto preťažíme. Opäť je možná oprava (finančné náklady), ale niekedy je havária jednoducho fatálna. V každom prípade aj tomu je možné predísť ak vylepšujeme "dopredu", teda súčiastky kupujeme skôr ako ich vlastne potrebujeme.

Celý problém sme teraz chápali z hľadiska mojej spokojnosti s autom. Na problém sa však treba pozerať aj z "pohľadu auta", teda či je auto spokojné so mnou. Hneď na úvod je treba povedať že auto NEMOŽE byť spokojné alebo nespokojné. (v skutočnom živote však existujú niektoré objekty, kedy je treba sa tejto otázke venovať citlivejšie). Aj napriek faktu, že auto nejaví žiadne známky spokojnosti/nespokojnosti dáva to svojim spôsobom najavo. Slabé auto jednoducho nestíha (je nespokojné) silné auto je drahé (tiež nespokojné). V prípade že je "spokojné", auto sa správa úplne ideálne podľa našich predstáv. Z tohoto hľadiska sa síce javí byť výhodnejšie "silné" auto, pretože v prípade "nespokojnosti" na prvý pohľad nemôže dôjsť k deštruktívnemu koncu (výkonovému preťaženiu), je však potrebné si uvedomiť, že silné auto nás môže finančne zaťažiť natoľko že dôjde tiež k deštruktívnemu koncu (finančnému preťaženiu).

Z predošlého vyplýva (alebo by malo vyplývať; ak nie, skúste aplikovať na inom príklade ako sú autá), že je veľmi ťažké sa rozhodnúť, ktoré auto si zaobstarať (bez ohľadu na možnosti trhu aj finančné možnosti).

Teraz je potrebné uvedomiť si význam slova "spokojný" v negatívnom význame. Zjednodušením myšlienky nihilizácie otrokov (Nietzsche) dospejeme k záveru, že ak som spokojný, strácam vôľu k moci a stávam sa teda otrokom. Ak som teda so svojim autom spokojný (tak je pravdepodobné, že auto je "spokojné" so mnou) stávam sa "otrokom". Teda auto, ktoré nie je silnejšie ako potrebujem ma "kazí". Možno namietať, že neskôr zistím nedostatky "slabého" auta, a vylepšením auta vylepším seba (novú súčiastku sa musím naučiť ovládať), ale proces je jednoznačne pomalší ako u "silného" auta, ktoré nás "núti" objavovať jeho silu - vylepšovať sa. Faktom tiež ostáva, že "silné" auto je tiež možné ešte vylepšiť, ale vzhľadom na jeho "silu" to nie je vlastne potrebné.

Z predchádzajúceho teda vyplýva, že najvýhodnejšie je "silné" auto. Opäť možno namietať, že "...to vie predsa každý, že silnejšie je lepšie ako slabšie...", ale predchádzajúce dáva vlastne návod na to ako "silu" využiť.

Posledná vec, ktorú je treba si uvedomiť, je že rozhodujúcim faktorom nemusí byť vôbec "sila". Za každých špecifických podmienok nám ide o rôzne "kvalitatívne vlastnosti".

Wrayov automobilový paradox spočíva v tom, že aj napriek tomu, že vieme že najlepšie sú "najsilnejšie" auta, trh je zásobovaný väčšinou "strednými" autami. Napriek tomu že väčšina súhlasí s touto teóriou pravdepodobne si nezaobstará "najlepšie" auto. (opäť môžte namietať že rozhodujúca je cena, ale v skutočnom živote sa jedná nielen o autá a peniaze, okrem toho ani za podmienky dostatku financií nie je isté že si zvolí najlepšie auto, pretože ho bude považovať za "zbytočný prepych")


wray 2000